Broken heart

1

Tak na začiatok, volám sa Alexandra, ale volajú ma Alex. Prednedávnom som oslávila 18 narodeniny v kruhu najbližších. Mám dlhé hnedé vlasy a jemne hnedé oči. Moja postava nie je vôbec dokonalá. Mám stredne vysokú chudú postavu. Teraz bývam v Los Angeles, kde chodím na strednú školu. Som tretiačka a o rok budem maturovať. S rodičmi nebývam už viac ako rok. Otec zomrel keď som bola ešte malá a mama sa odsťahovala odo mňa, pár dní pred mojimi 18stymi narodeninami. 

Teraz bývam s mojou najlepšou kamarátkou Ronnie.  Ronnie má krásne blond vlasy s modrými očami. Na rozdiel odo mňa ona má dokonalú postavu. Je ohybná a chodí skoro na všetky súťaže s gymnastiky. Má chudé dlhé nohy a štíhle telo. Niet divu, že sa každý chalan za ňou otáča. Ronnie má 17 rokov, je o pár mesiacov mladšia, ale chodíme spolu do triedy. Presťahovala sa ku mne, keď moja mama odišla. Ani jedna nemáme chalana, no zatiaľ nám to nevadí. 

Môj príbeh sa začal dnes. Presne dnes, 16. Októbra, bolo to mesiac po mojich narodeninách. Ráno ma zobudil budík, ktorý zvonil už o 6:30 aby sme stíhali do školy. Vstala som teda z postele a išla som do kúpelky. Prišla som k zrkadlu v ktorom som sa skoro nespoznala. Vlasy som mala strapaté ako každé ráno, zobrala som kefu a prečesala som ich. Dala som si nahriať žehličku aby som si ich vyžehlila, pretože vlasy sa mi točili. Ľudia mi hovorili, že ich mám pekné prirodzene zatočené, no mne osobne sa to nepáčilo. Skôr ako som si začala žehliť vlasy, zobrala som zubnú kefku a pastu a umyla som si zuby.

Hrebeňom som si prečesávala vyžehlené pramienky aby mi to vydržalo čo najdlhšie. Asi po 20 minútach som ich mala konečne rovné a tak som si na tvár naniesla trochu mejkapu, ktorý som rozotrela. Naň smerovala menšia vrstva pudru aby som nebola až tak biela. Oči som si namaľovala linkou a špirálou. Keď som sa po úprave pozrela po zrkadla, vypadala som lepšie. Rukami som si ešte prehrabla vlasy, na svoj odraz v zrkadle som poslala vzdušnú pusu a išla som späť do izby. Zamierila som k šatníku, s ktorého som vybrala spodné prádlo a ponožky. Zo skrine som vybrala mierne roztrhané rifle a sivé tričko. Obliekla som sa a na seba som hodila ešte čierny svetrík. Pozrela som na hodiny, na ktorých bolo pár minút po siedmej a tak som si zobrala kabelku na plece s vecami do školy a išla som do kuchyne. 

„Ty už si hotová?“ prekvapené som sa pýtala Ronnie pretože skoro vždy som čakala ja na ňu

„Áno, prekvapená?“ s úškrnom na mňa pozerala

Neudržala som sa a musela som sa začať smiať. Keď som si sadla na barovú stoličku aby som sa najedla všimla som si jej oblečenie. Mala kraťasy pod ktorými mala čierne potrhané silonky. K tomu mala tričko s nápisom 'Bad girl ' ktoré jej skvele sedelo. Jej vlastne pasovalo všetko.  Naraňajkovali sme sa a Ronnie si išla do izby ešte pre veci, zatiaľ čo ja som si obliekla na seba bundu, keďže vonku bolo chladno. Cesta do školy nám trvala asi 15minút. Ako obvykle sme sa po ceste rozprávali a rôznych veciach a nechýbali ani naše ohováračky a blbé komenty na Caroline z triedy.

Caroline k nám prestúpila pred rokom. Vraj bývala v Paríži, kde pracuje jej otec nám vraj povedať nemôže a s mamou nebýva tak často.  Keď Caroline prišla do našej triedy prvý krát Ronnie vtedy chýbala a tak si musela sadnúť ku mne. Už na prvý pohľad mi bola nesympatická. Na tvári mala asi kilo mejkapu a púdru a o očiach ani nehovorím. Oblečené mala drahé veci, čomu sa ani nečudujem, vraj bola z bohatej rodiny. Caroline ja chcela s nami kamarátiť, no jej správanie bolo .. čudné. Očami balila snáď každého chalana na škole a keď aj s nejakých chodila neprešiel deň aby sa za rohom nebozkávala s iným. Keď sme mali telesnú, raz sa stalo, že som omylom povedala čo som nemala. Pred celou triedou som povedala, ako sa správa k chalanom, čo ju vytočilo. Nikto totiž nevedel aká naozaj je. Odvtedy ma nenávidí a keď má príležitosť snaží sa ma strápniť.

Keď sme prišli ku škole, oko obvykle polovica školy stála pred bránou a mnohí tam fajčili cigarety. S Ronnie sme išli rovno dovnútra. Onedlho malo zvoniť a samozrejme ako prvá hodina bola s profesorom Langhofferom, bol to náš dejepisár. Odkedy som ho videla ako jednej staršej študentke, pravdepodobne maturantka, dáva nevhodné návrhy je na mňa horší ako na iných. Keď vidí, že zase meškám neobídem sa bez jeho prednášky.

„Idem ešte do skrinky, dobehnem ťa.“ Povedala som Ronnie  keď sme vchádzali do školy.

Ronnie len prikývla a išla ďalej. Ja som išla ku skrinke do ktorej som si vložila tašku a zobrala som si len veci na hodinu. 

„Cŕŕŕ.“ Zrazu zazvonilo a vybrala som sa do triedy aby som nemeškala. Ako som sa otočila samozrejme som do niekoho vrazila.