Broken heart

12

„Čo spravil? Dozvieš sa to, ale nie teraz.“ Postavil sa zo stoličky a odišiel

„Super, tak on si uprostred rozhovoru odíde niekde preč. Idiot!“ nadávala som naň ho

Pomaly som sa otočila od okno a chcela som sa pohnúť, keď sa moje nohy podlomili. Po tom ako ma Rayen uspal, som stále nevládala a pomaly som sa doplazila k posteli na ktorú som si zase ľahla.

„O akom biznise to hovoril? A prečo mi to nepovedal hneď? Čo s tým vlastne mám ja?“ Kládla som si otázky, na ktoré som nevedela odpoveď.

Chcela som aby to nebola skutočne, alebo aby sa to dalo nejako zmeniť, no nešlo to. Vždy som bola silná a rada som riskovala, no teraz sa čím ďalej tým viac bojím. Neviem čo so mnou bude ďalej ani kedy sa odtiaľ dostanem. Ak sa vôbec odtiaľto dostanem. ‘Čo ak tu budem dokonca života‘ opakovala som si stále v hlave len jednu vetu. Kiežby som aspoň mohla zavolať Ronnie čo sa deje a aby si dávala pozor.

„Kam akože ideš?“ počula som nejaký hlas spoza dverí

„Idem vybaviť ešte pár vecí. A ty jej zatiaľ povedz pravdu!“ hrubším hlasom niekto odpovedal

Chcela som počuť viac, no hlasy sa vzďaľovali a nepočula som skoro nič. Určite hovorili o tom biznise, ale kto bol ten druhý? Bola som s toho zmätená ešte viac, keď Rayen vošiel znova do miestnosti.

„Kde sme to predtým skončili?“ opäť si sadol na stoličku

„Čo keby si mi povedal pravdu?“ ignorovala som jeho otázku

„Ty chceš pravdu?“ zopakoval mne.

Postavil sa zo stoličky a prešiel k dverám v ktorých sa na pár minút stratil. Keď po chvíli prišiel, bol s ním nejaký chalan, ktorému som nevidela do tváre a tak som nevedela kto to je. Vošiel do izby, hodil o o skriňu a zavrel dvere. Nehybne som sedela na posteli, dívala som sa naň ho ako leží na zemi a čakala som čo sa bude diať, keď pomaly začal zdvíhať hlavu.

„Nie!“ ruky som si dala na ústa aby som nekričala

Rayen len sedel na stoličke a díval sa na mňa, zatiaľ čo ja som pozorovala Willa ako leží na zemi celý dobitý. Pohľad na neho bol príšerný. Jeho tvár bola pokrytá krvou, tričko z pod ktorého mu bolo vidieť pár veľkých modrín mal roztrhané. Pozrela som teda na Rayena aby mi povedal, celú pravdu.

„Chcela si pravdu, tak tu ju máš.“ Zastavil sa

„Začalo to pred dvoma rokmi. Všetci traja sme robili na tom istom biznise. Určitý ľudia, nám mali dať tovar, no Will sa rozhodol, že tam pôjde sám zatiaľ čo mi sme ho mali čakať v sklade.“

„O aký tovar išlo? A čo to boli za ľudia?“ prerušila som ho

„To nie je teraz podstatné. Ako som povedal, išiel tam sám, všetko prebehlo v poriadku, až dokým nám nezavolal, aby sme odišli zo skladiska pretože tam išli fízli. Bolo nemožné aby sa o nás dozvedeli, všetko bolo premyslené, takže bola len jedna možnosť. Skôr ako on prebral tovar, volal fízlom kde nás nájdu. Ja som rýchlo zdrhol, no Andrew tam ostal. Myslel, že blafuje a tak tam čakal, no bola to chyba.“ Pokračoval, keď mu do reči skočil Will

„Nehovor jej nič“

„Bojíš sa, Jackson?“ zdôraznil jeho meno.

„Nemala by to vedieť.“ Will sa oprel o skriňu

„Chcem to vedieť.“ Prerušila som ich

„Alex, je to---“

„Žiadne Alex.“ Pozrela som naňho „Čo bolo potom?“ pozrela som na Rayena

„Andrew skončil v base a ja som sa rozhodol pokračovať v pláne a zbaviť sa Willa. Išiel som k nemu a zahral som na neho to divadlo, že Andrew je v base a všetko je v pohode na čo mi skočil. Celé dva roky čo som sa musel s ním rozprávať a dívať sa na to, ako balí každú babu v meste kde sme boli.“

„Dosť! Prestaň s tým!“ Will zvýšil hlas

„Drž hubu!“  Rayen strácal kontrolu no pokračoval v rozprávaní

„Je to obyčajný hajzel, ktorý sa vyspí s každou, len aby ho uspokojili. A ty nie si žiadna výnimka. Možno si myslíš, že budete spolu, no jemu ide iba o jedno. Vyspí sa s tebou a zabudne, že existuješ tak ako zabudol pri iných.“

Pozrela som na Willa a čakala som, že mi povie že to nie je pravda. Čakal som márne. Will ostal ticho a nič nepovedal.

„Preň ho si bola, aj budeš len malá suka a na tom sa nič nezmeníš.“ Rayen sa postavil a podišiel k nemu

Medzi nami ostalo ticho. Rayen chytil Wiila na krku aby ho zdvihol do výšky.

„Dúfam, že si spokojný.“ Povedal mu to tak aby som to počula aj ja a ruku mu trafil do brucha

„Dosť! Rayen prestaň!“ v rýchlosti som mu povedala

Nechal ho aby padol na zem a odišiel z izby. Sedela som na posteli a pozerala na Willa ako sa snaží postaviť aj keď márne. Bolo mi príšerne z toho čo som práve videla, no ešte horšie bolo to čo som počula. Nemohla som tomu uveriť.

„Alex, musíš odtiaľto utiecť.“ Potichu prehovoril

„Nemôžem. Ani neviem kde som.“

„Môžeš. Alex počúvaj ma. Odlákam ho a ty zatiaľ vybehneš von, nebudeš sa zastavovať a pôjdeš stále po ceste. Povedz Ronnie aby sa zbalila a odíďte z mesta.“ Pomaly sa postavil na nohy a prišiel ku mne.

Mala som sklopený zrak, no aj napriek tomu som cítila, že jeho oči pozerajú na mňa. Chcela som ho objať a povedať mu ako ma to mrzí, no vedela som, že nemôžem. Nie po tom, čo sa stalo. Po chvíli som cítila ako jeho ruka prešla po mojom líci, čo ma mierne zamrazilo.

„Prep---“

„Nechcem nič počuť“ skočila som mu do reči

Will sa postavil aby odišiel. Posledný krát sa na mňa pozrel a stratil sa vo dverách, ktoré nechal mierne otvorené. Počula som ako Will niečo hovori Rayenovi, keď v tom bolo počuť len ako sa bijú. Ten moment som využila zo zeme som zobrala bundu a rýchlo som vybehla z izby. Nikde som ich nevidela, pravdepodobne boli v inej miestnosti a začala som utekať von. Dvere som našla bez problémov, no ťažšie bolo ich otvoriť. Keď som sa konečne dostala von, bežala som po ceste dole aj napriek tomu, že ma bolelo celé telo.