Broken heart

5

Keď Will odchádzal, sedela som opretá o posteľ. Ronnie ma zrejme počula ako sa s niekým rozprávam a tak prišla hore.

,,Alex! Čo sa stalo?“ sadla si ku mne keď ma videla

Keď som jej neodpovedala, objala ma a utešovala. Stále mi v hlave behali jeho slová. ‘Si len obyčajná suka‘ . Slzy mi stekali čím ďalej tým viac. V živote som ani nepomyslela na to, že mi toto niekto povie. ‘Zabudni že existujem‘. Opakovalo sa mi v hlave. Mala som pocit akoby sa moje srdce roztrhlo na milión maličkých kúskov a nikto mi nedokázal pomôcť. Cítila som sa príšerne.

,,Alex prosím upokoj sa.“ Ronnie sa snažila aby som bola v poriadku

Nedokázala som sa však upokojiť. Chcela som byť sama, chcela som aby ma všetci nechali a nikto sa o nič nestaral.

,,Choď preč.“ Potichu som jej povedala

,,Naozaj  mám odísť?“ opakovala po mne

,,Choď preč! Chcem byť sama!“ skríkla som po nej

Netrvalo dlho a Ronnie odišla z izby. Skôr ako zabuchla dvere, pozrela ešte raz na mňa, no ja som jej pohľad neopätovala.  Cítila som ako sa môj tep upokojoval, no aj napriek tomu som sa nedokázala upokojiť.  Sedela som pri posteli, dokola som si opakovala slová ktoré vyšli z jeho úst. Sedela som tam ešte asi 15minút, keď som sa postavila a ľahla som si do postele.  Cítila som ako mi slzy padali dole tvárou a nikto nebol pri mne. Všetkých som odohnala kvôli nemu. Kvôli niekomu koho ani nepoznám. Netrvalo dlho a nakoniec som zaspala.

Z pohľadu Willa

Pri pohľade na Alex keď som odchádzal som sa nenávidel. Mal som chuť otočiť sa, povedať jej prečo sa to všetko deje. Povedať jej, že aj keď ju nepoznám záleží mi na nej, no nemohol som. Tie slová ktoré som jej povedal ju ranili. Až príliš, no nemal som na výber. Musím ju ochrániť aj keby som ju už nemal vidieť.

Celú cestu domov som myslel len na to isté. Stále mi v hlave behali všetky slová, ktoré som jej povedal. Dupol som na plyn, keď sa na tachometri ukázala 90-tka.

,,Potrebujem na ňu zabudnúť.“ Povedal som si pre seba a pridal som ešte viac plyn.

Nevnímal som akou rýchlosťou idem. Nevnímal som následky aké sa môžu stať. Stále som zrýchľoval po diaľnici a snažil som sa nemyslieť na ňu. Chcel som čo najrýchlejšie prísť domov, zbaliť sa a odísť. Odísť preč z tohto mesta aby som jej už neubližoval.

Pri mojej rýchlosti mi cesta netrvala dlho. Auto som nechal odparkované pred domom. Vošiel som dnu a zamieril som rovno do izby. Zo skrine som vybral tašku, kde som nahádzal pár vecí. V rýchlosti som sa ešte prezliekol a veci, ktoré som mal oblečené som nechal na posteli. Tašku som zapol a vyšiel som z izby. Skôr ako som opustil dom, zavolal som ešte Rayenovi aby sme sa stretli. Dohodli sme sa o pol hodiny u neho doma. Keďže som mal čas, rýchlo som skočil ešte do mesta kde som kúpil menšiu drobnosť na rozlúčku a zamieril som k Rayenovi.

,,Čau bro. Môžem?“ spýtal som sa ho, keď som stál pri dverách

Rayen len ustúpil na znak súhlasu. Vošiel som teda dnu a išiel som do obývačky. Sadol som si na jeho pohodlný hnedý kožený gauč, ktorý mu zaberal štvrtinu obývačky.

,,O čo ide teraz?“ spýtal sa Rayen keď prišiel za mnou

Na stôl položil dva poháre a v ruke držal whicky, ktorú hneď nalieval. Nad môj pohár som dal ruku a zastavil som ho. V tom na mňa nechápavo pozrel.

,,Odchádzam.“ Oznámil som mu

,,Čo ? Kam preboha?“ pozrel na mňa

,,Neviem. Musím vypadnúť z tohto mesta a napraviť čo som pokašlal.“ Vzdychol som a oprel som sa o gauč

,,A čo tá Alex? Čo bude s ňou?“  Vypil whicky zo svojho pohára

,,Bol som za ňou. Povedal som jej aby na mňa zabudla. Bolo to pre mňa ťažké, je iná ako som si myslel, no musel som.“ Odpovedal som mu

,,Chápem ťa.“ Povedal .. „A kedy sa plánuješ vrátiť?“ povedal po chvíli

,,To ešte neviem.“  Po chvíli som mu povedal a postavil som sa

Nechcel som sa zdržiavať a tak som išiel ku dverám.

,,Rayen? Mám na teba ešte jednu prosbu skôr než odídem.“ Zastavil som sa pri dverách

,,Jasné. Tak hovor.“  V rýchlosti odpovedal

Rukou som siahol do bundy a z vačku som vybral malú červenú krabičku. Chvíľu som ju držal v ruke a pozeral som na ňu, kým som ju podal Rayenovi.

,,Daj jej to prosím ťa. Povedz jej, že ma to mrzí.“

,,Jasné, neboj sa.“ Zobral si krabičku

Naposledy sme sa kamarátsky objali a išiel som k autu. Odomkol som ho a skôr než som nasadol Rayen ešte na mňa zakričal

,,Dám ti na ňu pozor.“ 

 Prikýval som mu a nasadol som. Naštartoval som motor a vyšiel som z jeho ulice na diaľnicu. V hlave sa mi prehrávalo moje prvé stretnutie s Alex, sen ktorý sa mi sníval, keď som zbadal cedulu, ktorá smerovala von z mesta. Keď som prešiel za ňu, dupol som na plyn a šiel som rovno po diaľnici preč z mesta.