Broken heart

6

Z pohľadu Alex

Ráno ma ako obvykle zobudil budík, ktorý som po chvíli vypla. Po včerajšej noci sa mi do školy vôbec nechcelo, no keď sa vo dverách objavila Ronnie, rozhodla som sa vstať z postele

,,Raňajky budú tak za 10 minút.“ Povedala skôr než opäť odišla z izby

Samozrejme som jej neodpovedala. Bolo to to posledné čo som práve chcela. Nemala som chuť ísť do školy a nie tak ešte s niekým sa rozprávať.

Išla som do kúpelky, kde som si vlasy prečesala hrebeňom a dala ich do copu. Žehliť sa mi ich dnes nechcelo a tak som sa rovno namaľovala a išla som sa obliecť. Obliekla som si bledo-modré rifle, ktoré boli mierne roztrhané. K tomu som si dala pásikavé sivo-biele tielko a čierny svetrík.

Zišla som dole za Ronnie, ktorá už sedela pri stole a dojedala vajíčka. Môj tanier bol stále plný, tak som si sadla a začala som jesť

,,Si v poriadku?“ po chvíli prehovorila

Len som jej prikývla a do úst som si dala ďalšie sústo.

,,Alex?“ nesmelo sa opýtala. ,,Čo sa vlastne včera stalo?“ pokračovala

,,Nič.“ Nezaujímavo som jej odpovedala

,,Niečo sa muselo stať. Som tvoja najlepšia kamarátka, prečo mi to nechceš povedať?“ dívala sa na mňa

Obe sme ostali ticho a Ronnie stále čakala so jej poviem. Mala pravdu, je moja najlepšia kamarátka a tak jej to poviem. Predsa len, možno mi poradí.

,,Bol tu Will. Chcel sa porozprávať a tak prišiel. Čakala som, že z toho niečo bude, no on sa správal inak..“ cítila som ako sa mi do očí hrnú slzy

,,A ..čo bolo ďalej?“ neisto, ale pomaly sa spýtala Ronnie

„Povedal mi, že so mnou nič nechce mať. Že mám naňho zabudnúť.“ Pár sĺz mi stekalo po líci

Ronnie podišla ku mne a objala ma.

,,Neboj sa. Bude to dobré a on zistí o akú skvelú baby prišiel.“

,,Ďakujem.“ Potichu som jej povedala

Zobrala som taniere a dala ich do umývačky riadu aby sme mohli ísť do školy. Po ceste sme sa trochu rozprávali aj napriek tomu, že som nechcela.

Prišli sme do školy, kde pár očí padlo na Ronnie a jej krásu. Mnohí však stáli v skupinách a rozprávali sa akoby sa nevideli niekoľko rokov. Nejako som sa nezdržovala a išla rovno do triedy. Keď som otvárala dvere do školy, všimla som si, že Ronnie nestojí pri mne, ale stála pri bráne a rozprávala sa s nejakým chalanom, ktorého som nikdy predtým nevidela. V poslednej dobe mám nejaké šťastie na cudzincov. Chvíľu som pozerala ešte na Ronnie, keď som sa vybrala do triedy, kde už sa Caroline motala okolo chalanov. Sadla som si na miesto, vytiahla som si veci na hodinu a čakala som kým zazvoní.

,,Tak čo, Ronnie sa už s tebou prestala baviť, keď zistila aká si chudera?“ postavila sa vedľa mňa Caroline

,,Čo je teba do toho. S Ronnie sa stále bavíme.“ Pozrela som na ňu

Caroline ostala ticho, rukou si hodila vlasy na opačný bok a odišla od lavice

,,Mimochodom, narozdiel od teba ja chudera nie som.“ Žmurkla som na ňu

Chvíľu potom ako som dohovorila s Caroline, ak sa to tak dá povedať, zazvonilo na hodinu a do triedy vošiel profesor. Zrovna sme mali matematiku, čiže sa to dá zvládnuť, aj keď počítať sa mi nechcelo. Profesora, som vnímala len jedným uchom a stále som si maľovala do zošita.

Ani som sa nenazdala a hodiny končilo rýchlo. Keď som pozrela na hodiny bol čas na obed, tak sme sa s Ronnie vybrali do jedálne. Všetky čakali v rade, kde sme sa postavili aj my a moje oči padla na stôl, kde sedával on. V tom momente sa mi všetko vynorilo a spomenula som si na všetko čo mi povedal. Snažila som sa udržať slzy a tak som začala zhlboka dýchať, čo mi pomohlo.

Keď sme si z obedom sadli k stolu, rozprávali sme sa a Ronnie začala hovoriť o tom chalanovi s ktorým sa ráno rozprávala. Ronnie ho opísala priam dokonale, no pri jej rozprávaní a mojom rozmýšľaní som si skoro nič nezapamätala.

,,Alex, on sa pýtal na teba.“ Povedala mi po chvíli

,,Čo? A čo si mu povedala?“ skoro som vyskočila zo stoliky

,,No chcel vedieť, kde bývaš, vraj sa chce s tebou porozprávať.“ Povedala a pokračovala v jedení

,,Dúfam, že si mu nepovedala kde bývame.“ Pozrela som na ňu

,,Jasné, že nie. Ale bude ťa čakať po škole.“ Povedala mi

Keď mi to povedala, ostala som sa na ňu dívať. Myslela som, že si robí len srandu, no pri jej výraze mi to tak neprišlo. Sklonila som hlavu k jedlu a dojedala som ho. Pomyslenie na to, že o dve hodiny sa mám rozprávať s nejakým chalanom, ktorého ani nepoznám mi nerobilo dobre. Predsa takto to začalo aj s Willom a ako to skončilo. Nevidela som ho v škole, vyhýba sa mi a ani neviem prečo.

Po obede sme išli do učebne chémie. Mali sme robiť nejaké cvičenia a posledné dve hodiny ubehli rýchlo. Myslela som, že Ronnie zabudla na to, že sa mám s ním stretnúť a išla som s ňou domov, keď ma zastavila.

,,Tam je. Počkám ťa doma.“ Ukázala jeho smerom a išla preč

Keď som sa otočila na ňu, už tam nestála. Vyparila sa ako vzduch a tak som sa neisto vybrala za ním k autu, pri ktorom stál.

,,Ahoj, ty si Alex, že?“ opýtal sa, keď som stála pár metrov od neho

,,Áno, a ty si?“ spýtala som sa

,,Rayen. Nastúp si.“ Odpovedal a sadol si na miesto vodiča

Rozmýšľala som či mám nastúpiť alebo nie. Rozhodla som sa, že áno, nemám čo stratiť a musím uznať že vypadal dokonale. Mal tmavé vlasy s krásnymi bledými očami , ktoré mu vynikali na tváry dokonale. Bolo vidno, že telo má vypracované. Nemohla som sa vynadívať. Niet divu, že Ronnie o ňom toľko básnila.

,,O čo vlastne ide? Ani ťa nepoznám.“ Pýtala som sa ho, keď som zavrela vera

,,Ty mňa nepoznáš, ale ja teba áno. Ide o Will-a.“ povedal a naštartoval auto.