Broken heart

9

Po tom čo mi Andrew zložil mobil, naštartoval som auto a plnou rýchlosťou som sa vybral do Los Angeles. Po diaľnici som obiehal všetky autá a nespomalil som ani na chvíľu. Keď som sa pozrel na tachometer, taktiež som si všimol, že mi dochádza benzín a tak som potreboval ísť na pumpy, ktoré sa nachádzali asi kilometer odo mňa. 

Keď som prišiel k pumpám, natankoval som a išiel som zaplatiť. V obchode som si kúpil ešte malú minerálku a išiel som späť do auta. Vodu som hodil na sedadlo vedľa mňa, naštartoval som a išiel som ďalej. Po chvíli šoférovania, som siahol do vrecka bundy odkiaľ som vybral mobil a vyťukal Rayenove číslo. Zvonilo to stále dokola, no Rayen mi to nebral. 

,,Do čerta!“ zrušil som hovor a vzápätí som vytočil jeho číslo znova

Opäť to zvonilo, a nikto nezdvíhal. Mobil som teda dal naspäť do bundy, napil som sa vody a venoval som sa šoférovaniu. Po pár minútach však auto začalo spomaľovať. 

,,Čo do čerta ..?“ pýtal som sa sám seba a išiel som sa pozrieť čo sa deje

Otvoril som kapotu aby som všetko skontroloval. Všetko bolo v poriadku, keď som si zrazu všimol prerezaný kábel. Opatrne som ho chytil, keď som cítil, že je prerezaný nožom. 

,,Andrew!“ povedal som, keď som zatváral kapotu 

Z auta som zobral bundu, doklady a všetky potrebné veci a išiel som peši. 

,,Už len toto som potreboval. Musím čo najrýchlejšie nájsť požičovňu áut.“ Mrmlal som si popod nos

Nevedel som kde sa nachádzam ani ako ďaleko je nejaký hotel a požičovňa áut. Našťastie bol deň a áut jazdilo pomerne dosť, tak som sa postavil k ceste a začal som stopovať. Stál som tam už asi hodinu a žiadne auto mi nezastavilo, no prešlo ich okolo mňa asi milión. Po nekonečnom stopovaní som sa rozhodol opäť zavolať Rayenovi a dúfal som, že tento raz mi to už zdvihne. 

,,Áno?“ ozvalo sa z druhej strany

,,No konečne. Kde do čerta si bol, keď si nezdvíhal?“ nervózne som hovoril do telefónu 

,,Bol som s Ronnie, je to...“ Rayen ani nestihol dopovedať, keď som mu skočil do reči

,,Mne je ukradnuté kto je Ronnie. Potrebujem sa čím skôr dostať späť do LA a nemám auto.“ 

,,Deje sa niečo?“ opýtal sa Rayen

„Asi by som ti nevolal keby sa nič nedeje. Potrebujem aby si pre mňa prišiel. Hneď!“ zdôraznil som posledné slovo

,,Ukludni sa kámo. Kde vlastne si?“ Rayen sa pravdepodobne tváril akoby sa nič nedialo 

,,Ako sa mám do riti upokojiť, keď Andrew je v LA. Ja trčím tu bez auta a Alex je v nebezpečenstve?“ rukou som si prehrabol vlasy

,,Čo? Akoto, že Andrew je tu ?“ prekvapene sa pýtal 

,,Ja neviem. Nasadni do toho auta a prídi do Cambridge.“ 

,,Fajn, idem.“ Povedal mi a zrušil hovor 

Mobil som dal naspäť do bundy a snažil som sa nemyslieť na to čo sa deje. Chcel som sa upokojiť aby som nespravil kravinu ako vždy, no nedalo sa. Nedokázal som pochopiť ako som mohol byť tak sprostý a odísť z mesta. 

Po chvíli státia na tom isto mieste, som sa konečne pohol a peši som sa snažil dostať do mesta. Vedľa cesty som išiel snáď už hodinu a Rayen nikde. Je pravda, že cesta sem trochu trvá, no mohol by si pohnúť. Chcel som mu ísť zavolať, kde sa fláka, keď som si z diaľky všimol obrovskú budovu. Išiel som teda k nej. 

,,Tu ma určite nájde.“ Povedal som a vytiahol som mobil z bundy 

Chcel som vedieť koľko je hodín a tak som pozrel na mobile. Bolo pár minút po 6 večer. Rayenovi som volal asi pred 2hodinamy. Vedel som, že sem tak skoro nepríde, tak som si sadol na schody a čakal som.

Z pohľadu Alex

Ráno som sa zobudila okolo 10. Bola sobota a tak som do školy nemusela. Chvíľu som ležala ešte v posteli a notebook som si položila na nohy. Na facebooku som si písala s ľuďmi, keď som si spomenula na to, ako som mala žiadosť od Willa. 

,,Alex? Môžem?“ do izby vošla Ronnie 

Notebook som teda zaklapla, posadila som sa na posteľ a čakala som čo bude Ronnie hovoriť. 

,,Fajn si hore. Bol tu Rayen. Vraj tak o hodinu pre teba príde.“ Povedala, keď sa postavila k oknám, kde roztiahla záclony. 

,,A načo?“ nechápavo som na ňu pozerala 

,,Nič viac mi nepovedal. Vraj máš byť nachystaná.“ Povedala a odišla z izby

Postavila som sa teda z postele, zo šuplíka som si zobrala čisté prádlo a prezliekla som sa. Kým som sa išla naraňajkovať, vlasy som si ako vždy vyžehlila a trochu sa namaľovala. 

Z ladničky som vybrala džús, ktorý som si naliala do pohára a spravila som si omeletu. Pri mojom skvelom varení bola mierne pripálená, ale dalo sa to jesť. Jedla som to síce dlhšie ako obvykle, no odkedy Will odišiel, nemala som skoro na nič náladu. Ísť niekam s Rayenom, bolo to posledné čo teraz chcem. Nechápala som ho. Raz bol so mnou a vzápätí zrazu s Ronnie? O čo mu do čerta ide? Keď som konečne dojedla, riady som dala do umývačky a išla som sa dívať na telku. Netrvalo dlho a Rayen u nás zaklopal. 

,,Ahoj si hotová?“ pýtal sa vo dverách 

Len som mu prikývla a po chvíli som sa opýtala „Kam vlastne ideme?“ 

,,Uvidíš.“ Usmial sa a išiel späť k autu

Obliekla som si na seba ešte bundu, obula sa a išla za ním. Keď som prišla k autu, on už sedel za volantom a čakal kým nasadnem. Nezdržiavala som a tak som si rovno nasadla. Po ceste som bola celý čas ticho a pozerala som von oknom. 

,,Tak povieš mi kam ideme?“ povedala som, keď zastavil pred semaforom, na ktorom svietila červená

,,Nemôžeš proste počkať kým tam prídeme?“ pozrel na mňa 

,,Nie nemôžem. Nemám rada prekvapenia a už vôbec nie tie od teba.“ Povedala som mu a otočila som sa späť k oknu 

Rayen ostal chvíľu ticho akoby rozmýšľal čo povedať. Myslela som, že čochvíľa niečo povie, no ostal ticho. Bolo mi to čudné, no radšej som mu už nič nehovorila. Chcela som len aby sme už dorazili na miesto. Kým sme dorazili na miesto, obaja sme boli ticho. Ja a Rayen sme sa totiž nemali o čom rozprávať. A aj keby mala, rozprávať s ním som sa nechcela. 

,,Sme tu.“ Povedal, keď vypol motor

Pozrela som von, kde som si všimla len malú hnedú chatku a nič viac. 

,,A kde presne sme?“ pozrela som naňho a naspäť na chatu 

,,Uvidíš.“ Povedal a usmial sa 

Keď som sa chcela otočiť a zistiť čo má v pláne, cítila som, že mám niečo priložené na ústach, čo ma uspalo.