Broken heart

25

Ronnie v kuchyni pripravovala palacinky, ktoré som cítila už zo schodov. Bola úžasná kuchárka, aj keď niekedy jej to nevyšlo. Len čo som zacítila tú vôňu, dostala som na ne chuť. 

,,Vonia to úžasne." s úsmevom som vošla do kuchyne 

,,Hneď ti dám, len to dorobím." 

,,V pohode, ja počkám." sadla som si k stolu 

Prešlo asi 5minút, keď Ronnie prišla k stolu a položila plný tanier palaciniek medzi nás. Bola som tak hladná, že som si rovno naložila. Ronnie na mňa prekvapene pozerala, zatiaľ čo ja som sa priam napchávala. 

,,Čo je?" s plnými ústami som sa pýtala 

,,Nič. Len vypadá to akoby si nejadla niekoľko rokov." 

,,V podstate niekoľko hodín." opravila som ju ,,Ale tvoje jedlá mi chýbali." dopovedala som, keď som prehltla 

,,A ja som myslela, že som ti chýbala ja." ironicky prehovorila

,,Vieš, že áno." venovala som jej menší úsmev a dala si ďalšie sústo do úst 

Ostali sme ticho a dojedli sme. Prázdne taniere som umyla, zatiaľ čo Ronnie zbytok palaciniek skovala a išla sa prezliecť. Nechápala som, prečo sa toľko krát prezlieka, veď ide iba do mesta. Len čo som doupratovala, sadla som si pred telku a pustila si nejaký film. Netrvalo dlho a Ronnie prešla okolo mňa. 

,,Tak ja idem, vidíme sa večer." 

Len som jej zamávala a venovala sa naďalej telke. 

Z pohľadu Willa

,,Odišla. Ona proste odišla." v hlave som si opakoval stále dokola 

Bol to ako zlý sen, z ktorého som sa chcel čím skôr zobudiť, no nešlo to. Rukami som si prešiel po tváry a ľahol si na chrbát. Vedel som, že odišla len na niekoľko dní, no bál som sa toho, že už ju nikdy neuvidím. Veď akoby ste reagovali vy, keby časť vašeho ja odíde preč? Čo by ste robili ak by odišiel ? Asi by ste išli za tým človekom a snažili by ste sa to zmeniť, alebo by ste ostali doma a nespravili by ste nič. Chcel som niečo spraviť, tak strašne moc, ale nespravil som nič. Bola to akoby skúška nášho vzťahu. 

Po niekoľkých minútach uvažovania, ma prerušilo vybrovanie môjho mobilu vo vrecku. ,,Áno?" 

,,Čau bro, máš čas? Potrebujem sa stretnúť." ozvalo sa 

,,Deje sa niečo?" 

,,O hodinu u teba?" ignoroval moju otázku 

,,Okey, čakám ťa." odpovedal som a zrušil som hovor 

Bolo načase pozbierať. Postavil som sa a išiel som do kúpelne, kde som si dal studenú sprchu, ktorá mi skvele padla. Pri každej kvapke sa moje telo chvelo. Asi po 15minútach, som sa rozhodol výjsť. Ručník som si omotal okolo pása a zamieril som do izby, kde som sa obliekol. Ako obvykle som si dal čierne gate a biele tričko. Keď som pozrel na hodiny prešla už dobrá pol hodina od môjho telefonátu s Joshom. Zišiel som teda dole, a spravil si rýchle jedenie. 

,,Tak som tu, môžem?" vo dverách sa objavil Josh 

,,Jasné. Tak o čo ide?" 

,,Je to komplikovanejšie." začal hovoriť ,,Bude lepšie ak si sadneš." hlavou kávol na gauč 

Nechápal som ho, no neprostestoval som. Sadol som si na gauč a počkal som kým si sadol aj on. Josh si sadol do kresla oproti mne a zhlboka sa nadýchol. ,,Alex odišla?" 

,,Odkiaľ to vieš?" prekvapene som sa pýtal 

,,Je to malé mesto." 

Neodpovedal som mu. Josh to bral ako súhlas a pokračoval. ,,Vieš kde je?" 

,,Šla k jej kamarátke. Josh, čo sa deje?" 

,,Kde presne?" naliehal aby to vedel 

,,Hovorila niečo o Londýne." 

,,Skvele. Zbal si pár vecí, spravíme si menší výlet." informoval ma 

,,Ako to myslíš? Ja nem---"

,,Zdvihne ten svoj zadok ak ju chceš ešte vidieť." skočil mi do reči 

Po jeho slovách som neváhal ani minútu. Šiel som do izby, kde som si do rupsaku zbalil pár vecí na cestu a zavrel som za sebou. Zišiel som dole za Joshom a kývol mu na znak, že som pripravený. Vyšli sme von z domu a Josh šiel rovno k autu. Ja som zamkol a poobzeral sa okolo. Keď som nikoho nevidel, k)lúč som hodil do kvetináča ako obvykle a smeroval som k autu. 

,,Povieš mi niečo viac, než len to, že ideme na výlet?" pozrel som naň ho 

,,Všetko sa dozvieš." naštartval a pohol sa 

Viem, že časť je neskoro, ale nebola som doma a mám blbú náladu, preto je taká aká je. Ďalšia bude dlhšia, budem ju písať už zajtra aby bola čím skôr. :) 

Snáď sa vám bude páčiť a ostanete so mnou. Chcem sa poďakovať všetkým, ktorý môj príbeh čítajú. :) Moc ďakujem ♥