Broken heart

14

Z pohľadu Willa 

Po tom ako som odišiel z miestnosti, kde sa nachádzala Alex, zamieril som rovno do vedľajšej miestnosti k Rayenovi. Nemohol som dovoliť aby tu Alex bola naďalej. Aj keď ma bolelo celé telo a bol som dobitý, vrazil som Rayenovi. Nervalo dlho a medzi nami sa strhla bitka. Modlil som sa len za jedno. A to aby bola Alex v poriadku. Nevedel som čo utiekla alebo nie, no snažil som sa vydržať čo najdlhšie aby utiekla dostatočne ďaleko. Keď mi však Rayen vrazil do brucha, nevydržal som to už a padol som na zem.

,,Zapamätaj si, že so mnou len tak nevyjebeš!" nohou stál na mojom hrudníku

Len čo to dopovedal, začal som sa smiať. Bol taký naivný a ani nevedel čo sa deje.

,,Kurva na čo sa smeješ?!" zasyčal na mňa

Neodpovedal som mu. Namiesto toho som mu pozeral do ksichtu, v ktorom bola vidieť nenávisť. O Alex som mu nič nepovedal, vedel som že by ju mohol ísť hľadať a prvé miesto by bolo u nej doma. Nemohol som to dopustiť.  Namiesto toho, som po chvíli ostal radšej ticho a čakal som, kedy konečne odíde z miestnosti. Neviem prečo, no v tomto momente som chcel byť proste sám. Na nič nemyslieť a ničím sa nezaťažovať, no druhú stranu, chcel som ju pri sebe ... 

,,Čo robíš?" nechápavo sa ma pýtala 

,,Balím sa, nevidíš?" odpovedal som jej bez jediného pohľadu na ňu 

,,To chceš po tom všetko len tak odísť? Zase.." potichu dodala posledné slovo

,,Ja nechcem ... Musím odísť." podišiel som ku nej a zdvihol jej hlavu 

Pozrel som jej do očí, v ktorých som videl sklamanie, nenávisť, žiaľ ... Bolo toho veľa a mne jej bolo lúto. Už zase som ju musel nechať samú. Trhalo mi to srdce, no nemôžem ju viac ohrozovať tým čo som spravil. Nezniesol by som pomyslenie, že sa jej niečo stalo. 

,,Nemôžeš ma tu nechať." objala ma

,,Alex, nerob to ťažším než to je..."  rukami som jej prechádzal po chrbáte aby sa upokojila, čo bolo márne

Tentokrát otala ticho. Hlavu mala pri mojom tričku, ktoré rukami držala tak aby som nemohol ustúpiť. Namiesto toho aby som sa snažil ustúpiť, spravil som krok k nej a objal ju silnejšie.  Bolo mi príšerne z toho, že onedlho tu nebudem. 

,,Milujem ťa, vieš to?" pošepkal som jej 

,,Tak potom prečo chceš odísť?" hlavu zdvihla a pozrela na mňa 

,,Alex .." spravil som krok dozadu aby som na ňu lepšie videl ,,Ja nechcem odísť. Ale ja musím, pretože ak ostanem, budem ti len ubližovať. Nemôžem dovoliť aby sa ti niečo stalo. Nie kvôli mne a kvôli tomu čo robím." vysvetlil som jej to 

,,Ale ja viem čo robíš a mne to nevadí. Povedala som ti to. Nepotrebujem aby si ma kvôli tomu opustil, nezvládla by som to zase bez teba." 

Otvoril som oči a zistil som, že sa mi zase snívalo o Alex. Bol som rád, že to je len sen. Vypadalo to všetko ako realita, no nebola. Nedokázal by som ju znova opustiť, nie po tom čo sa stalo. 

Keď som sa konečne úplne prebral, všimol som si, že sedím na stoličke, ktorá bola predtým než som zaspal pár metrov odo mňa. Rayen tu ešte nebol, takže boli len dve možnosti. Buď Alex neodišla alebo na to ešte neprišiel. Moja hlava chcela aby vyhrala prvá možnosť, no srdce chcelo druhú a ja som súhlasil so srdcom. 

Chcel som si ešte na chvíľu pospať. To rozmýšľanie, tá zima ktorá sem prenikala, všetko ma uspávalo. Odkedy som tu, skoro vôbec som sa nevyspal. Oči sa mi pomaly zatvárali, keď som započul nejaký hluk. Prvé načo som myslel bolo, že Rayen buď prišiel na to, že Alex tu nie je alebo sa Andrew vrátil. Keď však Rayen neprichádzal, ostávala možnosť číslo2. Nevedel som čo bude ďalej, no netrvalo dlho a do dverí, ktoré viedli do mojej miestnosti niekto kopal. Akoby sa ich niekto snažil vyraziť. Chcel som niečo povedať, keď som si uvedomil, že dvere boli vyrazené a predo mnou stála Alex. Pozrel som k dverám, pri ktorých stál vysoký svalnatý chalan. Nevedel som kto to je, no viac ma zaujímalo a trápilo čo tu robí Alex. 

,,Will vstávaj, musíme odtiaľto odísť. Hneď!" zdôraznila posledné slovo 

,,Alex nie, musíš odísť. Prečo si sem prišla? Mala si odísť z mesta." 

,,Prišla som po teba. Nepýtaj sa toľko a poď." snažila sa ma zdvihnúť, no nejako som jej s tým nepomáhal. 

Keď si všimla, že nechcem odísť,  na jej tváry sa objavil strach. 

,,Will prosím, kvôli mne. Potrebujem ťa." úprimne mi to hovorila, keď mi pozerala do očí

Keď som počul jej posledné slová, konečne som sa spamätal. Pomaly som sa postavil a povedal jej 

,,Musíme ísť." potiahol som ju za ruku 

,,Počkaj." zastavil ma chalan, ktorý stál pri dverách ,,Asi budeš potrebovať toto. Myslím, že vieš ako sa s tým narába." podal mi zbraň 

Nechápal som odkiaľ to vzal, no bolo mi to jedno. Keď som ju držal, chcel som nájsť Rayena a zabiť ho za to, čo jej spôsobil. 

,,Zaplatí za to! Kde je?" povedal som si pre seba 

,,Kto?" vzápätí sa ozvala Alex

,,Dobre vieš kto. Choď von." povedal som jej a spravil som pár krokov vpred.

Rayena som si všimol ako sedí v nejakej miestnosti a s niekym volá. Nečudo, že nevedel, že tu niekto je. Alex ma držala za ruku a snažila sa ma odtiahnuť, no keď vedela, že nemá šancu svoj stisk povolila a ja som vošiel do miestnosti. 

,,Mal si pravdu." zbraň som držal pred sebou len čo sa Rayen vrýchlosti postavil ,,Nedokážem s tebou vyjebať." ironicky so mu opakoval čo mi povedal 

,,Zmätený?" povedal som, keď s nezmohol ani na slovo ,,Povedal som ti, aby si dal vtedy tie ruky zo mňa ináč ťa zabijem. Dobre vieš, že som toho schopný a to, že si ublížil jej mi ... Mám sto chutí urobiť to teraz hneď. Ale vieš čo? Neurobím to, pretože nie som sviňa ako Ty." zdôraznil som posledné slovo čo ho vytočilo do nepríšetnosti. Otočil som sa a chcel som odísť, keď som počul ako Alex vykríkla: ,,Will, pozor!"