Broken heart

7

,,Ide o Will-a.“ zopakovala som si v hlave

,,Mňa už ale Will nezaujíma.“ Povedala som mu

Rayen na mňa pozrel výrazom ‘Robíš si srandu‘ ? Vedela som, že teraz klamem samú seba keď toto hovorím, no po tom čo mi povedal som chcela naň ho zabudnúť. Viem, že to bude ťažké, ale cítila som, že to tak chcem.

„Takže ťa nezaujíma čo s ním je ani kde je?“ opýtal sa Rayen, keď sme zastavili pred mojím domom

Pokrútila som hlavu „Nie. Koľko krát to mám ešte povedať?“

Chcela som vystúpiť z auta a ísť domov, no Rayen ma zastavil. Všimla som si, že sa na mňa díval, čo ma znervózňovalo.

,,Niet divu, že sa tak rozhodol.“ Prerušil to ticho medzi nami

,,Kto ? Will ? Nechápem, o čo ide?“ zostala som mimo

,,Takže predsa len to chceš vedieť.“ Usmial sa na mňa

,,Jasné, že to chcem vedieť. Bože...“ buchla som ho do ramena

Rayen si rukou prešiel po mieste kde som ho buchla akoby ho to bolelo, no vedela som, že to predstiera.

,,Will musel odísť. Včera večer odišiel z mesta a chcel aby som ti to povedal.“

,,A kam odišiel?“ vyhŕkla som zo seba

,,To mi nepovedal.“ Povedal

Keď už videl že idem niečo povedať, prehovoril skôr než ja

,,Skoro som zabudol. Niečo pre teba mám.“ Rukou siahol do vrecka

Pozerala som naň ho čo robí, keď som si všimla, že vytiahol nejakú krabičku. Chvíľu ju držal v ruke, keď zobral moju ruku a vložil mi ju do ruky.

,,Čo je to?“ pozrela som naň ho

,,Darček.“ Žmurkol na mňa

Pozerala som raz naň ho, raz na krabičku. Neverila som, že ja Alex som dostala darček od niekoho koho ani nepoznám.

,,Ale.. Veď sa nepoznáme.“ Koktala som

,,Klud. Je to od Willa.“ Zasmial sa „Ak ti to nevadí, musím už ísť.“ povedal mi

,,Jasné, prepáč. Ďakujem.“ Vystúpila som z auta

,,Uvidíme sa neskôr.“ Žmurkol na mňa

Skôr než som prišla k domu, Rayen už zmizol z našej ulice. Pomaly som sa blížila k domu a krabičku som stále držala v rukách. Na jednu stranu bola som šťastná, no na druhú stranu, mala som zmiešané pocity. Nechápala som, prečo mi Will povedal to všetko, keď teraz mi dáva darček. A prečo mi ho nedal on ale poslal mi ho po Rayenovi, ktorý mimochodom vypadal úžasne.

,,Ahoj, už som doma.“ Zakričala som keď som vošla dnu

Ronnie mi neodpovedala. Pravdepodobne bola v izbe, alebo nie je doma. Išla som do kuchyne aby som sa napila, kde som si našla papier s odkazom ,,Ahoj, išla som von, prídem neskoro. Nečakaj ma. .“ Bola som šťastná, že Ronnie išla von, možno že práve s nejakým chalanom. Moc jej to prajem.  Aspoň som mala dom pre seba a tak som išla do izby. Veci som hodila na posteľ a ostala som stáť v strede izby. Rozmýšľala som, či to mám otvoriť alebo nie. Zmocnil sa ma strach, čo ak tam bude niečo čo nechcem vidieť? Keď som ju chcela položiť na stolík, cítila som, že zo spodu je niečo prilepené. Otočila som to a všimla som si tam nejaký papier. Odlepila som ho a pomaly ho otvorila a začala som čítať

„Ahoj, keď už budeš toto čítať, ja tu už nebudem. Viem, čo som povedal a mrzí ma to, nomusel som. Dúfam, že budeš mať šťastný život aj bezo mňa. Skôr než som odišiel niečo som ti kúpil. Keď už toto čítaš, určite to držíš v rukách a dúfam, že sa ti to bude páčiť. Aby si vedela, stále na teba myslím a aj keď ťa nepoznám, si úžasná.Do skorého videnia Alex.“

Keď som to dočítala, nevedela som či sa ma tešiť alebo nie. Priala som si, aby to bol všetko len sen, z ktorého sa teraz zobudím, no nestane sa tak. Je to realita a chalan, do ktorého som sa pravdepodobne zaľúbila odišiel z môjho života skôr než som ho stihla spoznať. V rukách som stále držala papier od Willa a pozerala som na krabičku. Rozmýšľala som či to otvoriť alebo nie. Po chvíli som zobrala krabičku zo stolíka a pomaly som ju otvorila. Neverila som vlastným očiam, keď som to videla. Bol to krásny náhrdelník, s napisom ‘Forever‘. Vytiahla som ho z krabičky, prišla som k zrkadlu, kde som si ho zapla na krku a rukou som po ňom prešla. Bol nádherný. Kiež by Will vedel ak sa mi páči, ako mi teraz chýba jeho spoločnosť.

,,Alex ? Si doma?“ z rozmýšľania ma vyrušila Ronnie

Pravdepodobne sa už vrátila, čo mi prišlo divné, pretože podľa odkazu chcela byť dlhšie.

,,Ahoj, áno prišla som tak pred pol hodinou.“ Prišla som za ňou

,,Nechcela si byť dlhšie?“ pýtala som sa jej keď som si sadla na barovú stoličku oproti nej

,,Chcela.“ Odpovedala, keď si nalievala džús do pohára

,,Ale? Čo sa stalo?“ vyzvedala som

,,Pamätáš si toho chalana z rána?“ Ronnie sa napila z pohára

,,Myslíš Rayena?“ doplnila som ju

,,Vlastne hej. Bola som s ním, no vraj musel ísť domov, tak sme to preložili na zajtra.“ Ronnie si sadla vedľa mňa

Chvíľu bolo medzi nami ticho, nevedela som čo jej na to povedať. Kúsok mňa sa tešil aj keď som nechcela.

,,Mimochodom krásny prívesok.“ Ronnie prerušila ticho medzi nami a išla do izby.

Keď som pozerala na ňu ako išla do izby, vypadala tak šťastne. Nechcela som jej kaziť radosť a tak som ostala ticho a nepovedala jej že je od Willa a ani to, že mi ho dnes dal Rayen.