Broken heart

17

,,Ja a žiarliť?“ falošne som zalapal po dychu ,,Tá omeleta by ťa po čase omrzela.“ Dodal som, keď som s prázdnymi taniermi vchádzal do kuchyne

,,To môžem povedať aj na teba.“ Alex stála opretá o pult

,,Tým si čo chcela povedať?“ pozrel som na ňu, keď som dal taniere do umývačky

,,Vieš, že by som to nespravila.“ Prišla ku mne bližšie

,,Ale povedala si to,“ hral som urazeného a pozrel som hlavou inde

,,Fajn, ako chceš.“ Povedala a otočila sa

Skôr ako stihla odísť chytil som ju za ruku a potiahol som ju späť. Bola tak neprístupná a keď sa hnevala bola zlatá. Ako vždy, cítil som, že znervóznela a nevedela čo povedať. Bolo to akoby sme sa prvý krát stretli.

,,Ako je na tom Ronnie?“ opýtal som sa jej po chvíli

Alex na mňa len pozrela či to myslím vážne, no po chvíli odpovedala ,,No v Londýne vraj zapadla skvele a na školu vraj nechodí. Tak som sa s ňou dohodla, že cez víkend prídem za ňou.“

,,Nemohla by si to preložiť? Už som niečo naplánoval na víkend.“ Usmial som sa na ňu

Alex chvíľu váhala až som sa bál, že povie nie ale nakoniec súhlasila. Nevedel som sa prestať na ňu dívať, najradšej by som tam s ňou stál aj celý deň no vedel som, že to nejde.

,,Mala by som ísť domov.“ Prerušila to ticho medzi nami

,,Teraz? Nie, zostaneš tu u mňa.“ Povedal som jej

,,Will, musím ísť domov.“ Namietala

,,Ale pôjdem s tebou a ty si zoberieš len nejaké veci a vrátime sa sem.“

Nechcel som ju nechať samú. Práve teraz som ju získal a nechcem o ňu zase prísť. Vedela, že nemá šancu tak nenamietala. Išli sme teda ku nej, kde si zbalila nejaké veci do tašky.

,,Bože načo ti je toto?“ ukázal som na nejakú krabičku, ktorá bola položená na jej stolíku

,,To je na tvár.“ Začala sa smiať a zobrala si to

,,Ale veď ty to nemusíš používať. Máš dokonalú tvár.“ Povedal som jej

,,Si vtipný. Tak myslím, že mám všetko. Môžeme ísť.“ Vydýchla si, keď zavrela kufor

,,Tak poďme.“ Zobral som kufor z postele

Vyšiel som z izby, kde ona ešte chvíľu ostala stáť. Nechal som ju chvíľu samú a ja som zišiel dole. Čakal som kým príde dole. Netrvalo dlho a počul som ako Alex zavrela dvere na izbe a schádzala dole. Chytil som ju za ruku a kráčali sme spolu von ku autu. Zatiaľ čo si sadla do auta, ja som išiel do kufra, kde som dal veci. Skôr ako som nasadol, z bundy som vytiahol krabičku od cigariet a jednu som si zapálil.

,,Čo je?“ spýtal som sa, keď na mňa Alex už asi 5 minút vkuse pozerala

,,Nevedela som, že fajčíš.“

,,Nevieš toho o mne ešte veľa.“ Pozrel som na ňu

,,Tak mi o sebe niečo povedz.“

,,Čo by si chcela vedieť?“ jedným okom som pozrel na ňu a venoval som sa šoférovaniu

,,Tak napríklad, prečo nemôžem ostať doma?“

,,Pretože ťa pozívam na večeru a svoje dievča si predsa musím chrániť, nie ?“ povedal som, keď som odparkoval auto vedľa reštaurácie

,,Naozaj si povedal Tvoje dievča?“ zdôraznila moje slová

,,Je na tom niečo čudné?“ opýtal som sa jej a vystúpil som z auta

Zatiaľ čo ja som prešiel ku jej dverám, ona celý čas sedela na mieste a ani sa nepohla. Keď som jej otvoril dvere, jej výraz hovoril za všetko. Už som to dlhšie nevydržal a začal som sa smiať.

,,Čo je také smiešne?“ spýtala sa, keď vystúpila z auta

,,Ten tvoj výraz. A poď už lebo nám to ešte zavrú.“ Zavrel som dvere na aute

Keď sme vošli do reštaurácie, všetci na nás pozreli. Ja som si na to už zvykol, predsa len v tomto meste ma skoro nikto nemá rád. Ale pre Alex to musel byť šok. Byť stredom pozornosti a ani o tom nevedieť. Potiahol som ju teda za ruku a išli sme do zadu k stolu, ktorý som rezervoval.