Broken heart

24

Len čo som vystúpila z lietadla, zavolala som Ronnie a čakala som na ňu na letisku. Zatiaľ som si dala kávu, aby ma to trochu prebralo, no moc mi nechutila. Predsa len, nikdy som ju nepila. A po tomto už asi ani nebudem. Sedela som na lavičke, keď v tom si niekto sadol vedľa mňa. Len som naň ho pozrela a bradu som si položila späť do dlaní a oprela sa o kolená.

,,Zablúdila si?“ opýtal sa

,,Nie. Čakám tu na kamarátku, čoskoro by mala prísť.“ Jednoducho som odpovedala

Priala som si aby sa nič viac nepýtal. Nerada sa rozprávam s cudzími. Vždy som mala z toho stresy a skoro vôbec som nevedela čo povedať. Viem, keď som stretla Willa bolo to niečo iné. Nie žeby som to vedela popredu, ale priala som si aby sme boli spolu. No nikdy som nechcela aby to takto skončilo.

,,Som Andrew. A ty si?“ prerušil ma z mojich myšlienok

Chvíľu som váhala či mu povedať, meno no ani neviem ako som to zo seba vydala. ,,Alex.“ Najskôr som to trochu ľutovala, no viac ho neuvidím takže niet sa čoho obávať. Jediné čo som teraz chcela je, aby už konečne Ronnie prišla a išla som odtiaľto preč. Všetci ľudia tu boli divní. Každý pozeral na každého a niekedy som mala pocit akoby som bola medzi nimi aj ja.

,,Ahoj Alex, prepáč, že meškám, ale boli hrozné zápchy.“ Počula som z diaľky veľmi známy hlas

,,Ahoj, to nevadí. Aspoň, že už si konečne tu.“ Postavila som sa a objala som ju

Konečne som mala pri sebe niekoho, komu dôverujem a pozná ma. Mohla som jej povedať všetko a to aj spravím. Ešte som jej nestihla povedať, že tu ostanem na dlhšie, tak dúfam, že bude rada.

,,Ako vidím, našla si si spoločnosť.“ Pozrela na mňa a potom na neho ,,Ahoj, som Ronnie. Ešte som ťa tu nevidela.“ Prihovorila sa mu

Je pravda, že Ronnie s tým nikdy problémy nemala no teraz by som brala skôr tu rýchlejšiu časť, kde pôjdeme rovno ku nej domov.

,,Andrew, teší ma. Bývam tu už dlhšie, ale bol som na pár dní z mesta.“ Bez problémov jej odpovedal

,,Snáď sa ešte niekedy stretneme.“ Žmurkla naň ho a vybrali sme sa preč

 Cesta ku nej bola dlhá a tak sme išli taxíkom. Len čo sme nasadli, zapla som si pás a pozerala som von oknom. Ako aj doteraz, tak aj teraz som nad všetkým premýšľala. 'Urobila som správne ak som odišla? Čo ak bude s inou? Čo ak ma nikdy nemiloval?‘ mnohé otázky mi vŕtali v hlave a ja som nevedela na ne odpoveď. Niekedy sa nenávidím za to ako sa rozhodujem. V poslednej dobe sú okolo mňa len samé problémy a každému ubližujem. Cítila som sa príšerne. Bola som na dne, oficiálne.

Po pár minútach cesty som pozrela na vodiča a potom na Ronnie. Obaja sedeli tak pokojne. Nemali žiadne problémy. Ako som si všimla Ronnie sa tu už viac menej zabývala a zapáčilo sa jej to tu. Čím viac sme sa blížili k jej domu, tým viac som sa bála toho, že tu bude chcieť ostať. Chvíľu som pozerala na Ronnie, keď sa otočila na mňa a venovala mi úsmev, ktorý som nevidela dlho a úprimne, chýbal mi. Úsmev som jej opätovala a pozrela som späť do okna. Všimla som si, že spomaľujeme, čo naznačovalo tomu, že sme na mieste.

,,Pomôžem ti?“ opýtala sa Ronnie, keď som ťahala za sebou kufor s vecami

,,Netreba, zvládnem to.“

,,Okey. Izbu som ti pripravila na poschodí. Prvé dvere naľavo.“

Neodpovedala som jej, len som vošla dnu. Skôr ako som sa vybrala do mojej terajšej izby očami som prešla celý dom asi 3krát. Bol vážne krásny a útulný. V obývačke pri rohu bol krb, z ktorého išlo teplo a bolo počuť jemne praskanie dreva.

,,Máš to tu naozaj krásne.“ Prehovorila som, len čo som sa konečne pohla

,,Hej je to tu krásne. Niekedy sa mi ani odtiaľto nechce.“

Jej vetu som radšej ignorovala a išla som hore do izby.

Len čo som prišla do izby, tašku som položila na posteľ a prešla som sa po nej minimálne dva krát. Bola tam menšia posteľ, ale vypadala útulne. Na posteli bolo niekoľko obliečok a paplónov z čoho som si mohla vyberať. Po niekoľkých minutách a obzerania izby, som si sadla na posteľ a hlasno som si vzdychla. Sedela som smerom k oknu, odkiaľ bol skvelý výhľad. Kúsok od okna som mala skriňu, do ktorej som si neskôr dala veci. Len čo som sa vybalila a "zabývala" sa tu, podišla som k oknu a otvorila ho. Slnko svietilo nádherne a lúče prenikali dnu. 

,,Ahoj, môžem?" vo dverách sa objavila Ronnie

,,Jasné." 

,,Vidím, že si sa už vybalila." usmiala sa 

Odstúpila som od okna a sadla si na posteľ. ,,Z časti už áno. Ostatné vybalím večer." 

,,Dobre a nie si hladná? Idem robiť palacinky." 

..Nie, Ďakujem. Možno neskôr si dám." 

Ronnie bola ticho, počula som len jej kroky ako pomaly odchádzala z izby. ,,Skôr ako zabudnem. Poobede idem do mesta, pôjdeš so mnou?" zastavila sa pri dverách. 

,,Nahneváš sa, ak dnes nepôjdem? Postavila som sa a pozrela som na ňu. ,,Chcem byť totiž sama." 

,,Nie, v pohode. Nebudem ťa už rušiť." Odišla z izby a zavrela za sebou dvere 

Keď odišla, zobrala som notebook a sadla si na posteľ. Zatiaľ čo sa zapínal, ja som si zapla Iphone a pustila si hudbu. Dala som si slúchatka aby som nikoho nepočula. Prihlásila som sa na facebook a pozrela sa čo je nové. 

,,Ahoj, moc mi chýbaš. :'( Kedy sa vrátiš?" vyskočila mi správa od Willa. 

Nevedela som či mám odpísať. Môj zalúdok sa zovrel a znervóznela som. Ruky som mala položené na klávesnici, do ktorej som začala ťukať. ,,Ahoj, povedala som ti, že neviem. Vypadá to tu skvele a sú tu naozaj milý ľudia." 

,,Zoznámila si sa s niekým?" v zápetí odpísal 

,,Nenazvala by som to zoznámením..." 

,,Zoznámila si sa tam už s niekým?" zopakoval svoju otázku 

,,Áno." odpovedala som mu. 

Will chvíľu neodpisoval, čo mi prišlo čidné, no vedela som presne čo robí. Bol nervózny a určite nedával. Robil všetko možné, nikdy som nevedela čo od neho čakať, no jedno som vedela. Žiarlil. Uvedomila som si, že by to chýba. 

,,Chceš ho?" moje premýšľanie prerušila správa od neho 

,,Nie." jednoducho som odpovedala a bola to pravda

Síce mi bol simpatický a bol milý, ale nič z toho nemení nič na mojich citoch k Willovi. 

,,Milujem ťa." napísal a v zápätí sa odhlásil. 

Chcela som mu odpísať, no vedela som, že to nemá zmysel. Odhlásila som sa teda z facebooku a vypla som notebook. Vlasy som si dala do drolu a zišla som dole za Ronnie. 

Viem, že som slúbila časť už predtým, ale rozhodla som sa ju napísať dlhšiu, tak som ju dala až dnes. A prepáčte, že časti nebývajú pravidelne, ale odteraz sa to zmení. :) Sľubujem ;)