Broken heart

10

Z pohľadu Willa

Keď som si sadol na schody k nejakej budove, čakal som tam stále na Rayena. Par krát som sa postavil a prešiel sa aby mi nebola zima, no pomohlo mi to len na par minút. Ako sa blížila noc, vonku bolo chladnejšie a ja som mal len krátke tričko a bundu. Sedel som tam už viac ako 3 hodiny, keď som zobral do ruky mobil a ledva som vytočil Rayenove číslo.

,,Rayen kde do prdele si? Mrznem tu pred nejakou budovou už asi 3 hodiny." povedal som mu do telefónu

,,Opíš m tú budovu."  Vzápätí mi povedal

,,Vysoká, bledomodra budova, hneď pri ceste. Oproti nej sa nachádza malý obchod a vedľa je herňa." Opísal som mu to čo ma napadlo

,,Fajn, som kúsok od toho. Hneď som tam." a zrušil hovor.

Ruky som mal premrznuté a ledva som mobil skoval späť do vačku. Po včerajšej noci som moc vyspatý nebol. Cítil som ako mi mráz behá po chrbte, celé telo sa mi triaslo od zimy. Snažil som sa myslieť na teplo, nato ako spolu s Alex sedíme vedľa seba v teple. Nachvíľu mi to pomohlo, keď v tom mi studený vietor zafúkal do tváre a oči sa mi pomaly začali zatvárať. Vedel som, že ak zaspím nebude to dobre. Snažil som sa ich držal otvorené celý čas. Myslel som že je to už večnosť čo som naposledy volal s Rayenom, no neprešlo ani 5 minút. Z posledných síl som sa pozbieral a chcel som sa postaviť, no nevládal som.

,,Will!" v diaľke som počul moje meno

Myslel som že sa mi to len zdá a moje oči sa postupne zatvorili.

,,Will! Otvor oči." cítil som ako mi niekto klepe po líci

Nazbieral som ešte par síl aby som otvoril oči, keď som pred sebou zbadal Rayena. Nezmohol som sa ani na slovo, no Rayen pochopil že mi ma pomôcť do auta .

Len čo som nasadol do auta, Rayen si sadol na sedadlo vodiča, naštartoval a zapol kúrenie. Snažil som sa nezaspať, no po pár minútach som hlavu oprel o okno. Posledné načo som myslel skôr než som zavrel oči úplne bola Alex.

Išiel som cez park do starého opusteného domu, kde sme sa stretávali s chalanmi aby sme prebrali mnohé veci, keď som si všimol ako na lavičke sedí nejaké dievča. Bola ku mne otočená chrbtom, no videl som že je smutná. Zostal som stáť na mieste a pozeral som na ňu. Chcel som ísť ku nej, no bál som sa že ma odmietne. Rozhodol som sa nevšímať si ju a ísť ďalej. Prešiel som par krokov, keď som zastal a pozrel na ňu. Všimol som s že v ruke držala kúsok skla, ktorým si prechádzala po predlaktí. V tom momente som sa prekonal a išiel som za ňou.

,,Ahoj, máš tu voľne?" spýtal som sa jej, keď som stal tesne vedľa lavičky

Ani sa na mňa nepozrela, len stále držala v ruke sklo a rezala si ruku. Bolo to tak príšerne vidieť to. Vlasy jej zakrývali tvár a tak som nevidel ako vypadá, no pohľad na u bol príšerný. Nedokázal som viac na ňu pozerať. Čupol som si k nej, chytil jej ruku, v ktorej držala sklo a jemne ju dal preč. Nesúperila so mnou, čo bolo fajn a tak som jej rýchlo sklo odhodil z ruky. Všimol som si však, že na druhej ruke mala asi 20 škriabancov do krvi, tak som ju chcel zobrať preč, keď som si všimol jej tvár. Nemohol som tomu uveriť, že vidím práve ju. Že je tu a robí toto.

,,Preboha Alex. Čo si to spravila?" zdesene som zo seba po chvíli vydal

,,Ja neviem." pomaly odpovedala

,,Prečo si to spravila?" pozrel som jej do tváre, v ktorej bolo vidieť zdesenie, smútok, hnev...

,,Čakala som ťa, ale odišiel si a nechal ma tu. Bola som tu sama, všetko som prežila sama a ty si ani neprišiel." povedala akoby bola omámená a sadla si naspäť na lavičku .

,,Tu je mi dobre. Chcem byť sama." po chvíli dodala

,,Nie. Zoberiem ťa domov." zdvihol som ju na ruky a odniesol som ju.

Zobudil som sa z toho sna a bol som na posteli v mojej izbe. Taška s vecami, ktoré som mal zo sebou, bola položená vedľa dverí. Posledné načo som si spomenul, bolo, že som sedel pred nejakou budovou a bola mi zima. Na sebe som mal oblečené to isté a tak som sa chcel ísť prezliecť, keď vošiel do izby Rayen.

,,Si hore, fajn. Povieš mi konečne čo sa vlastne stalo?“

,,Teraz nie, potrebujem ísť za Alex.“ Postavil som sa z postele a išiel som ku skrini.

„To nepôjde.“

„Prečo nie?“ pozrel som naň ho

„Pred pár hodinami som ťa priviezol domov. Bol si celý zmrznutý, nevieš poriadne čo sa stalo. Nemôžeš ísť v takomto stave za ňou.“ Vysvetľoval mi Rayen.

V podstate mal aj pravdu. Vošiel som do kúpeľne, kde som sa na seba pozrel do zrkadla a vypadal som príšerne. Vlasy mi stále raz do jednej a raz do druhej strany, čo nebolo až tak zlé. Mal som kruhy pod očami s nedostatku spánku a ruky som mal stále mierne studené. Zobral som si teda čisté veci a išiel som do sprchy. Snažil som sa pochopiť ten sen, keď som pomyslel na to, čo by som robil, keby sa to naozaj stalo. Bolo by to príšerné, no nikdy by som nedopustil aby sa niečo také stalo práve jej. Rayen ma za ňou pustiť nechce, no ak sa o tom nedozvie tak nebude na tom nič zlé. Vyšiel som teda zo sprchy, obliekol som sa a hľadal som kľúče, ktoré som nenašiel.

„Rayen? Nevieš kde mám kľúče od auta?“ pýtal som sa ho, keď som prišiel za ním do obývačky

„Tvoje auto sa vraj pokazilo a žiadne kľúče si pri sebe nemal.“ Povedal, keď sa pozrel na mňa „Ehm, chystáš sa niekam?“ po chvíli dodal.

„Áno, požičiaš mi tvoje auto?“ pýtal som sa ho

,,Nie.“ Odpovedal mi behom sekundy

Vyvalil som naň ho oči, keď mi odpovedal.

,,To akože teraz tu budem ako vo väzení?“ prehovoril som po chvíli

Rayen moju otázku ignoroval a otočil sa späť na telku, v ktorej bežal nejaký film. Stál som chvíľu na mieste, keď som sa rozhodol, že pôjdem peši alebo autobusom. Autobusom som síce ani raz nešiel, no niekedy to musí prísť.

„Nikam nepôjdeš. A už vôbec nie za ňou.“ Rayen sa postavil sa medzi mňa a dvere

„Láskavo uhni. Ak si jej niečo spravil alebo vieš niečo čo ja nie, zabijem ťa.“ Zasyčal som mu tesne pred tvárou

„Čo si jej spravil?!“ zvýšil som hlas

„To tebe môže byť jedno.“ Odfrkol a prešiel okolo mňa smerom do kuchyne

„Nebude mi to jedno. Láskavo mi povedz čo si spravil!“ otočil som sa za ním

V tom Rayen zostal stáť na mieste a ani sa nepohol. Čakal som, že niečo povie, no on sa len otočil a podišiel ku mne. Medzi nami bolo ticho, obaja sme boli nasraný a ja som vedel, že ak sa neukludníme, nedopadne to dobre. Len som prevrátil oči a keď som chcel odísť Rayen mi vrazil päsťou do tváre, čo ma zaskočilo. Ruku som priložil na mieste, kde pristála jeho ruka a chcel som niečo povedať, keď do mňa kopol. Jeho kopy sa pravidelne opakovali a ja som len ležal na dlážke. Nedokázal som sa vzoprieť mu. Po chvíli kopania sa zohol a skôr než ma úplne omráčil do spánku, pár krát mi päsťou vrazil do tváre.