Broken heart

8.

Len čo sa Ronnie zavrela v izbe z vačku som vytiahla mobil, ktorý som nehybne držala v rukách pár minút. Nakoniec som ho odblokovala a začala som písať správu. 

,,Ahoj Will. Ten prívesok, je naozaj krásny, ďakujem. Mám ťa rada, no chcem ťa nenávidieť za to čo si mi povedal. Chcela by som ťa teraz pri sebe a povedať ti, že mi na tebe záleží, no na druhú stranu ťa nechcem vidieť.“ 

Keď som dopísala správu a chcela som ju poslať uvedomila som si, že nemám jeho číslo a tak som si ju uložila do konceptov. Mobil som teda dala naspäť do vačku a išla som do izby. Odkedy mi dal Rayen ten darček, nemyslím na nič iné len na to, kedy zase uvidím Will-a. Prezliekla som sa a ľahla som si do postele. Mobil som položila na nočný stolík a snažila som sa zaspať, čo mi však nešlo. Snažila som sa dať si dokopy veci. Chcela som vedieť odkiaľ Will vedel kde bývam aj keď som mu to nepovedala. Odkiaľ ma Rayen poznal. Nič mi nedávalo zmysel, dokonca ani to prečo bol Rayen so mnou a potom s Ronnie s ktorou to nakoniec zrušil. 

Pri toľkom rozmýšľaní som si ani neuvedomila koľko je hodín a zaspala som. 

Z pohľadu Will-a

Sedel som v aute, ktoré smerovalo von z mesta nevedno kam. Vedel som len jedno. To, že som odišiel bez rozlúčky s Alex a posledné slová boli, že je suka, ktoré sa tak ťažko vyslovovali, bolo pre mňa ťažké. V jednej chvíli ma napadlo, čo ak ju už nikdy neuvidím a moje posledné slová boli .. Nedokázal som na to ani pomyslieť. Z duše som sa za to nenávidel. 

,,Som idiot!“ rukou som buchol do volantu 

,,Ako som mohol toto spraviť?“ povedal som si pre seba a znovu som buchol do volantu

Mal som chuť otočiť sa a ísť späť do mesta aby som ju zase videl . Aby som videl jej krásne hnedé oči, keď je šťastná, to ako sa červená keď sa hanbí. Pri našom prvom stretnutí, ktoré sa mi vždy vybaví pri pomyslení na ňu, bola tak zlatá. 

„Cambridge“ prečítal som si na tabuly mesta, okolo ktorej som prešiel. 

Odkedy som odišiel z Los Angeles vôbec som nespal a úprimne bol som už unavený. Bolo tesne pred 3ráno, keď som prišiel k najbližšiemu hotelu ktorý som našiel a ubytoval som sa. Nevedel som ako dlho sa zdržím a tak som si nechal izbu iba na jednu noc. Veci som si nevybaľoval a ľahol som si rovno do postele. Skôr ako som zaspal pomyslel som ešte na Alex a ako sa asi má. Nemohol som na ňu prestať myslieť. 

,,Som Will.“ Podal som jej ruku na zoznámenie 

,,Alex.“ Pomaly mi podala tú svoju 

Spomínal som. Nikdy by som nepovedal, že mi bude chýbať tá škola.

„To bude asi tvoje.“ Podal som jej knihu 

Vtedy si ju pomaly zobrala a to ako jemne sa zakoktala a snažila sa to zakryť. Nič som jej na to nepovedal, no aj napriek tomu, že sa za to hanbila, nevšímal som si to. 

Ráno som sa zobudil v tom čo som mal včera. Ani som si neuvedomil, že som sa neprezliekol, no pri tom všetkom je to tá posledná vec na ktorú som myslel. Pozrel som na hodiny, ktoré ukazovali pár minút po 11 a tak som si vybral čisté prádlo, uteráka rýchlo som išiel ešte do sprchy. Pokúšal som sa nezdržiavať aby som čím skôr mohol stáť oproti Andreowi a vybaviť to čo sme začali pred pár rokmi. Za izbu som zaplatil keď som prišiel, takže som vrátil kľúče a išiel k autu. Skôr ako som vyrazil, na mobile som vyťukal číslo a čakal som kým to niekto zdvihne

,,Čakal som kedy sa znova ozveš.“ Ozvalo sa na druhej strane

,,Kde si?“ opýtal som sa ho 

,,Tam kde by si ma nečakal.“ Zahrával sa so mnou 

,,Odpovedz mi! Kde do čerta si, Andrew!“ zvýšil som hlas

„Možno si spomenieš, keď ti poviem ako skvele vypadá tvoja priateľka ráno.“ V jeho hlase bola cítiť výhra 

Ostal som ticho a rozmýšľal som. 

,,Tak čo, ešte stále sa chceš hrať na tvrdého?“ prerušil to ticho 

,,Robíš si zo mňa srandu, že si v Los Angeles ?“ vhŕkol som zo seba ,,A nie je to moje dievča.“ Dopovedal som po chvíli 

,,Takže ti nebude vadiť ak sa s ňou stretnem.“ Smial sa

,,Láskavo ju nechaj na pokoji a stretnime sa.“ Bol som naštvaný a ruku som dal do päste

,,Takže ti predsa len na nej záleží.“ Ignoroval moju vetu a zložil

,,Andrew? Andrew!“ opakoval som dokola keď zrušil hovor

V rýchlosti som mobil skoval naspäť do bundy, naštartoval som a vybral som sa späť do L.A. V tomto momente som sa nenávidel ešte viac. Nenávidel som sa kvôli tomu, že som ju tam nechal a odišiel som. Mohlo ma napadnúť, že Andrew využije príležitosť keď odídem z mesta aby ma zničil. Dupol som na plyn, keď sa na tachometri objavila rýchlosť 180km/hod. Išiel som ako zmyslov zbavený, no potreboval som byť čím skôr pri nej aby bola v bezpečí.