Broken heart

20

V obývačke som sedel minimálne hodinu kým som sa postavil a išiel do izby. Keď som otvoril dvere všimol som si, že Alex pokojne leží pod perinou a spí. Vypadala tak nevinne no pri tom roztomile. Opatrne som si ľahol ku nej aby sa nezobudila. Dal som jej pusu na čelo načo sa mierne pohla no spala ďalej. Bola pravda, že dnes bolo toho na mňa viac no aj tak som zaspal asi až o hodinu neskôr.

Keď som sa ráno zobudil bolo 10:20. Pozrel som na Alex a tá ešte spala. Nečudoval som sa. Včera vypadala hrozne a zase len kvôli mne. Postavil som sa teda z postele, zobral si čisté veci a išiel do kúpeľne. Skôr ako som sa prezliekol, išiel som ešte do sprchy kde som sa trochu odreagoval.

Vyšiel som z izby a zamieril rovno do kuchyne kde som začal pripravovať lievance. V detstve to bolo moje najobľúbenejšie jedlo, no odkedy od nás mama odišla a ostali sme len s otcom nikto nemal na varenie čas. Vždy nám otec nechal len peniaze a celý deň sa neukázal doma. Niekedy to dokonca bolo aj viac dní. Mal som chuť odísť z domu, no môj brat ma nikdy nepustil. Bral som ho ako najlepšieho kamaráta, brata, otca. Bol pre mňa môj vzor. Ale všetko krásne raz končí. A to sa stalo aj u mňa.

Lievance boli hotové a Alex pravdepodobne ešte spala keďže neprišla dole. Naložil som si pár na tanier a ostatné som odložil. Ako som jedol spomínal som na detstvo na to dobre i zlé. Keď som dojedol ostal som sedieť na stoličke, keď v tom niekto zazvonil. Otvoril som dvere a zostal som ako omámený.

,,Čo tu robíš?“ prehovoril som po chvíli

,,Ahoj.“ Začal hovoriť ,,Išiel som okolo tak som sa zastavil. Dúfam, že neruším.“ Dopovedal

,,Popravde rušíš.“

,,Musím sa s tebou porozprávať.“ Povedal len čo som išiel zatvoriť dvere

,,O tom ako si odišiel? Ako si ma nechal samotného, keď som ťa potreboval? Mám pre teba novinu, už ťa nepotrebujem, môžeš odísť aj teraz.“ Povedal som zo zvýšeným hlasom

,,Will.“ Začal po chvíli ,,Prosím pusti ma dnu nech ti to vysvetlím.“

Chvíľu som váhal či ho mám pustiť no nakoniec som ustúpil. Išli sme do obývačky kde som si sadol na gauč.

,,Počúvam.“

,,Will, mrzí ma, že som vtedy odišiel. Bolo to náhle pre teba ako aj pre mňa. Ver mi, nechcel som odísť no nemal som na výber. Vyhrážali sa mi----“

,,Kto sa ti vyhrážal?“ skočil som mu do reči

,,To je jedno. Dôležité je, že som späť a chcem aby bolo medzi nami všetko v poriadku ako predtým.“ Vysvetľoval mi všetko

,,Ale to nebude. Všetkým som si prešiel sám. Bol som na dne ako nikdy predtým a keď som konečne šťastný objavíš sa tu a čakáš odo mňa, že ti odpustím?“

,,Nehovorím, že hneď. Ale možno časom.“ Pomaly zo seba vydal

,,Dočerta nechápeš? Už nikdy ťa nechcem vidieť! Odíď odtiaľto! Hneď!“ zvrieskol som po ňom a zdôraznil som posledné slovo

 Chcel som niečo povedať, no keď som videl Alex ostal som ticho. 

Z pohľadu Alex

Ráno som vstala na jemnú vôňu, ktorá sa tiahla zdola. Hneď ako som sa zobudila videla som, že Will nie je vedľa mňa. Ani som nevedela či večer pri mne spal alebo nie. Nespomínala som si na nič. Príšerne ma bolela hlava.

Išla som do kúpeľne, kde som sa trochu upravila a prezliekla som sa. Keď som chcela ísť za Willom zdola som počula ako sa s niekým rozpráva. Bol to niekto koho som nepoznala a nikdy som nepočula jeho hlas. Viem, že by som nemala počúvať no nedalo sa.

,,To je teraz jedno. Dôležité je, že som späť a chcem aby bolo medzi nami všetko v poriadku ako predtým.“ Počula som spoza polootvorených dverí.

Vyšla som teda von a videla som ako v obývačke Will sedí na gauči s nejakým neznámym chalanom. Snažila som sa ísť potichu dole, no Will ma zbadal a hneď sa postavil z gauča.

,,Prepáč, nechcel som ťa zobudiť.“

,,Už som bola predtým hore. Will, kto je to?“ pozrela som na toho neznámeho chalana

,,Nikto. V kuchyni sú lievance. Choď sa najesť.“ Povedal mi a dal mi pusu na líce

,,Prečo mi sakra nepovieš pravdu? Nie som malé decko.“ V mojom hlase bol cítiť hnev z toľkých tajomstiev

,,Fajn, všetko ti vysvetlím. Ale neskôr.“ Upokojoval ma

Tentokrát som ostala už ticho a išla som do kuchyne. Po celý čas ako som jedla som počula časť rozhovoru a snažila som sa prísť na pravdu.

Keď som dojedla, umyla som riady a vybrala sa do izby.

,,Alex, poď sem.“ Will ma zastavil pri schodoch

Otočila som sa a pomalým krokom som sa k ním približovala. Sadla som si Willovi na kolená a čakala som čo sa bude diať.

,,Alex milujem ťa a nebudem ti ďalej klamať.“ Začal hovoriť

Nevedela som čomu sa viac čudovať. Či tomu, že práve povedal, že ma miluje alebo že mi už nechce klamať. Ostala som teda ticho aby pokračoval.

,,Keď som bol malý mama od nás odišla. Mal som 8rokov a otec na nás kašlal. Doslova. Každý deň sme boli samy a nakoniec keď som sa z otcom pohádal a skoro ma vyhodil z domu bol tu pre mňa Josh. Josh ma vtedy bránil a nedovolil otcovi aby to spravil. No ešte v ten rok odo mňa Josh odišiel a ja som ostal z otcom sám. Bolo to pre mňa utrpenie no postupne sa mi otcova práca zapáčila a keď som mal 12 začínal som tomu chápať a rozhodol som sa byť ako on.“ Vysvetľoval mi a ja som nevedela čo povedať

Keď Will ostal ticho, rukou som mu prešla po líci aby vedel, že som tu a neodídem. Nie žeby som bola pokojná, práve naopak, bola som z toho mimo. Snažila som sa držať si chladnú hlavu a pýtala som sa ho otázku za otázkou.

,,A kto je Josh? Prečo hovoríš v množnom čísle a kto je tento chalan?“

,,Alex toto je Josh. Môj starší brat.“ Povedal

V tej chvíli som neverila vlastným ušiam. Myslela som, že zle počujem no bola to pravda. Tá podoba bola neskutočná. No prečo o ňom nikdy nehovoril? Bola som ticho a nemala som slov. Keď som chcela niečo povedať, Will ma prerušil

,,Vtedy odo mňa odišiel a ja som ho nenávidel a to sa nezmenilo. Odvtedy je a bude pre mňa mŕtvy.“ Will sa postavil a šiel ku dverám ktoré otvoril na znak aby Josh odišiel.

Ja som stála v strede obývačky a dívala som sa ako sa Will snaží upokojiť a ako Josh odchádza. Bolo vidno, že mu to je ľúto, no Will bol neprístupný. Len čo Josh odišiel, Will si sadol späť na gauč a rukami si prešiel po tvári. Pri pohľade naň ho mi bolo príšerne. Nevedela som ako sa asi cíti no nechcela som ho ani otravovať. Sadla som si teda k nemu a objala ho.

,,Milujem ťa.“ Zašepkala som mu pri uchu 

Vote alebo komenty potešia :) Ste úžasný a ďakujem, že to čítate ♥