Broken heart

28

Peter odišiel, Josh išiel pre Alex a ja som tu ostal s ostatnými chalanmi. Pár ich sedelo pri stole a niekoľkí sedeli na starom roztrhanom gauči. Chodil som z jednej strany na druhú a modlil sa aby to dobre dopadlo. Keď som zakaždým na ostatných pozrel, sedeli tak pokojne akoby sa nič nedialo. Nechápal som ako to zvládajú. Bol som nervózny ako nikdy predtým. 

Po niekoľkých minútach som pozrel na mobil. Neprešlo ani 10 minút a ja som mal pocit, akoby to bola večnosť. 

,,Hej." zakričal jeden chalan z gauča ,,Ukľudni sa." povedal, keď videl, že som naň ho pozrel

,,Ukľudni sa, ukľudni sa." opakoval som si v mysli jeho slová ,,Ako sa mám sakra ukľudniť, keď môjmu dievčaťu ide o život?" zašomral som si sám pre seba 

Z pohľadu Alex

Ráno som pomaly otvorila oči a priala si aby to všetko čo sa stalo bol len sen. Vstala som z postele a išla som do kúpeľne. Mala som opuchnuté oči a tvár čiernu od špirály. Vtedy som pochopila, že sa to všetko stalo. Večer som sa neodmaľovala a vypadala som príšerne. Kým som si vodou umyla tvár, vaňu som si napúšťala vodou.

Z izby som si bola zobrať čisté prádlo a nejaké staršie veci, ktoré som položila tesne vedľa vane. Vyzliekla som sa a pomaly som vliezla do vane. Mobil, ktorý som mala položený na umývadle, som zobrala do rúk a pozrela sa na hodiny. Bolo 10. Hod ráno. Alex našťastie ráno na dvere neklopala. Na mobile som si našla správy a začala som písať novú sms.

,,Chýbaš mi. Odkedy som odišla, stále na teba myslím a chcem byť s tebou. Nie som tu dlho, no veľa sa toho udialo a musíme sa porozprávať. Milujem Ťa.“

Keď som to dopísala prečítala som to ešte raz, no tlačítko Odoslať som nestlačila. Nie žeby som sa bála, ale nemohla som. Nemohla som ho vidieť, pretože by som mu to nedokázala povedať a opäť by som sa s ním vrátila domov. Namiesto toho aby som ju odoslala, som si ju uložila a mobil som dala späť na umývadlo.

Po niekoľkých minútach som konečne vyšla z vane a obliekla som sa. Vlasy som si dala do drdolu a išla som do izby. Uterák som prevesila cez radiátor a ľahla si späť do postele. Po chvíli som si zobrala notebook a zapla som ho. Ako obvykle išla som na fb a pozrela čo je nové. Čakala som, že tam bude aj on, no mýlila som sa. Nebol tak, nenapísal mi. Čím viac tým som mala pocit, že na mňa zabúda.

,,O čo sa snažím. Zabudol na mňa.“ Zašomrala som si a vypla som notebook.

Všimla som si, že môj foťák je stále na tom istom mieste odkedy som prišla. Postavila som sa a zobrala som ho zo stolíka. Keď som ho zapla ukázali sa mi fotky na ktorých som bola s Willom. Bolo to fotené na “našom“ mieste. V ten deň sme boli na kraji mesta, kde nikto nechodí odkiaľ sme mali úžasný výhľad. V ten deň to bol presne týždeň odkedy sme boli spolu.

Ako som prechádzala fotkami, niečo ťukalo do okna. Niekto tam hádzal kamienky. Myslela som, že to je Andrew a tak som tam nešla. No keď to neprestávalo postavila som sa a išla som k oknu. Keď som sa lepšie pozrela, neverila som vlastným očiam. Dole stál Josh.

,,Čo tu robíš?“ otvorila som okno

Moju otázku ignoroval a vyliezol hore. Udstúpila som od okna aby vošiel dnu a čakala som, že mi to vysvetlí.

,,Povieš mi, čo tu sakra robíš?“

,,Musíš odtiaľto odísť.“

,,Ak myslíš odísť za Willom, tak nie.“

Josh nič nehovoril, len pozeral po izbe, kým nenašiel nejakú menšiu tašku.

,,Zbaľ si nejaké veci.“

,,Nie. Josh, ja nikam nejdem.“ Ruky som si prekrížila na prsiach.

,,Ak ti aspoň trochu záleží na Willovi tak to urobíš.“ Podišiel ku mne

,,Ja .. ja nemôžem.“ Koktala som ,,Prečo vlastne tak rýchlo?“ pozrela som naň ho

,,Si v nebezpečenstve.“ Jednoducho odpovedal

,,Stalo sa niečo?“ ruky som uvoľnila a padli mi na posteľ

Josh mi neodpovedal. Otvoril moju skriňu a nahádzal nejaké veci do tašky. Keď bola plná, položil ju na posteľ a môj foťák mi podal do ruky.

,,Poviem ti to potom, hlavne už poď.“ Potiahol ma

,,Nie. Nejdem nikam dokým mi to nevysvetlíš.“ Vytrhla som sa z jeho zovretia

Josh si hlasne vzdychol a rukami si prešiel po tvári. ,,Fajn. Pravdepodobne poznáš Andreho, ktorý ide po Willovi.“

,,Myslíš toho ktorý ma uniesol?“ skočila som mu do reči

,,Ano toho. Takže je v Londýne a Will ťa miluje. Takže preňho bude jednoduchšie ublížiť tebe a tým ho zrazí na kolená. Nevieme čo chystá, preto som tu.“

,,A prečo teda neprišiel Will?“

,,Vie, že pre neho veľa znamenáš a keby Will mohol hneď by sem išiel. Preto bolo lepšie, keď som prišiel ja. Nebude to čakať.“ Vysvetľoval mi to

Keď Josh dopovedal, potiahol ma k dverám. Tento krát som nenamietala a išla som s ním.

,,A čo plánuje? A čo Ronnie? Musíme ju zobrať zo sebou.“ Povedala som skôr ako sme prišli ku dverám

,,Vrátim sa pre ňu, hlavne ťa musím zobrať do bezpečia.“

Radšej som ostala ticho a sadla som si k nemu do auta. 

Cesta bola dlhá a nemala som tušenia kam ideme, no keď sme konečne zastavili bola som rada, že som vyšla z auta. Stáli sme pred nejakou starou rozbitou budovou, no keď Josh prešiel predo mňa po chvíli som ho následovala a vošla som dnu. 

Vošla som do dverí a ostala som stáť na mieste. Jeho oči padli na mňa, no ostatný sa venovali tomu čo robili. Sedeniu. Keď som ho videla chcela som sa nenávidieť, chcela som nenávidieť Josha, že mi to nepovedal. Chcela som sa otočiť aodísť, no vedela som, že nemôžem. Ak Josh hovoril pravdu, musím tu ostať. 

,,Alex." Will prehovoril po chvíli a spravil pár krokov ku mne 

Nevedela som či mám niečo povedať, či sa mám pohnúť alebo nie. Navonok som nič nehovorila, no vo vnútri som bola šťastná, že ho vidím a sme spolu. 

,,Chýbala si mi. Si v poriadku?" stál pár centimetrov odo mňa 

Len som naňho pozrela a skôr ako som niečo povedala, dvakrát som si to premyslela. ,,Hej som." 

,,Musíme sa porozprávať." povedala som mu po chvíli 

-------------------------------------

Viem, nie jemoc dlhá .. :/ Snažila som sa písať, ale dnes som toho mala viac a ospravedlňujem sa.. 

Chcem sa vám poďakovať, za komenty v predchádzajúcej časti a celkovo za to, koľko vás to číta :) Ste skvelí :) 

Snáď sa bude páčiť časť :)