Australia

35.

„Australia!"

(Zvýsknutie)

„Došľaka! Chceš ma zabiť, Alan Augustus?!"

„Poprvé, som Alan August. Podruhé, to by sa mi asi nepodarilo, nie som až taký dobrý v zabíjaní harpií a potretie, už mi to vysvetlíš?"

„Čo?"

„Predsa ten včerajší rozhovor cez telefón."

„Aha, to je ten... No... Tvoj otec mi zohnal prácu."

„Môj pestún ti našiel prácu?"

„Prečo mu nehovoríš otec? A áno."

„Lebo nie je mojím otcom, takže neexistuje žiaden dôvod, prečo by som ho mal tak volať a to ako prečo?"

„Do toho ti nič nie je, Alan!"

(Australia sa otočí na odchod, Alan ju zachytí rukou za lakeť a stiskne ho)

„Ale je!"

„Prečo by ti malo byť?"

„Môj nevlastný otec ti zohnal prácu a ty si moja... Ehm... Spolužiačka."

„Aha! Takže spolužiačka! Prečo jednoducho nepriznáš, že som niečo viac, kamarátka! No? A chceš vedieť prečo mi zohnal prácu? Lebo sleduje moje dlhy a všimol si, že som všetky peniaze minula na splatenie dlhov! Všimol si, že nestíham zarábať za brigády, tak mi zohnal prácu, ktorá je schopná uživiť mňa i Hazel! A máš, čo si chcel!"

„Australia!"

„Opováž sa ma dotknúť!"

„Prepáč."

„Budem tam mať modrinu!"

____________________________________________

Časť venujem EmicaVozarova , lebo začala čítať tento príbeh :D. Ach jo... Tento víkend tu nebudem (ak sa teda nenapichnem na wifi niekde poblízku), čo mi je ľúto a určite prídem aj o mnoho noviniek, takže... Asi tak. Zatiaľ sa s vami lúči

Vaša

–Mirva–