Australia

90.

(Šepot)
„Myslím, že by sme ju tam mali naozaj zapísať. Jej stav sa len a len zhoršuje."

„Na to zabudni, Lucas! Nikdy svoju sestru neopustím. Nenechám ju napospas bielym stenám. Nikdy. A jej stav sa nezhoršuje. Je stále rovnaký. To si len ty stále netrpezlivý. Človek sa z depresií len tak ľahko nevylieči. Dovolili mi nechať ju doma, využijem každú možnú chvíľu, ktorú s ňou môžem stráviť, tak netrep hlúposti a už nikdy nespomínaj to miesto predo mnou a nedaj Bože, pred Australiou!"

„Kľud, Hazel, nič sa nedeje. Bol to len nápad."

„Hrozne hlúpy nápad!"

„Prepáč, odpusť mi to, láska."

„Lucas, panečku, ty mi to prepáč... Ja len..."
(Plač)

„Ja viem, zlatko, pšššt, nič sa nedeje, kľud..."

„Ja len... Ja to nechcem tak ľahko vzdať. Prežili sme už veľa ťažkých chvíľ, no nikdy sme sa nevzdali a nehodlám to po takej dlhej dobe nechať tak. Nehodlám sa jej vzdať. Starala sa o mňa takmer polovicu môjho života, čo sú štyri roky oproti desiatim? To je celá dekáda! Potrebuje niekoho. Potrebuje mňa... A ja už neviem, čo robiť... J-ja už neviem..."
(Vzlyky)

„Pšššt, ide ti to perfektne, neplač, Hazel! Zvládneme to, blížia sa dobré dni, ver mi."

________________________________________________

Táto časť vznikla ako filler a je celkom odveci, takže... Už len 10 (vlastne už len 9) častí do konca tohto príbehu... Wow... Cítim sa z toho divne. Po dvoch rokoch zakončila tento príbeh... Alebo po troch? Štyroch? Ja ani neviem. Mala som toľko obdobím neaktivity, že už naozaj nemám o čase pojem. Číta tento trash ešte niekto? Ak áno, tak mu patrí odo mňa obrovské ďakujem. Tento príbeh už akosi padá, takže... Prepáčte, že som vás sklamala, hoci to nikdy ani potenciál nemalo... Kedysi som to videla úplne inak... Chystajte sa na koniec... Aspoň na ňom sa posnažím a pevne verím, že to nedopadne najhoršie.

Vaša vždy mimo fleewex 🐚