Desím sa toho momentu, keď zavriem oči a neuvidím nič. Bojím sa, že o všetko prídem. Že napokon zostanem sebe samej sama. Dni bez Hazel sú monotónne a prázdne. Niekedy tak rozmýšľam, či každý má vo svojom živote zlomový bod, kedy z chaotického a bujarého života vykĺzne všetko, čo robí svet natoľko pozitívnym a vitálnym. Či sa ľudia tiež nechajú stiahnuť do sveta obáv a tlmenej bolesti, až napokon necítia nič. Či ten zlomový bod nachádzajú rovnako odpudzujúcim ako moje ja.
Hazel sa má vraj dobre, čo ma teší. Som rada, že je konečne šťastná. Už nerobí v práci nadčasy a má veľa nových priateľov. Spáva dlhšie ako predtým a jej líca naberajú na kráse ešte väčšmi. Zopár problémov ju prenasledovalo posledné obdobie, ale dostala sa zo všetkého. Som rada, že nie je sama.
Aj ja sa mám dobre. Dnes bol pomerne pekný deň. Nie krásny, ale aspoň pekný. Bola som i vonku. Prišiel ma dnes navštíviť môj bývalý spolužiak Theo. Porozprával mi o Alanovi a o jeho rodine. Som rada, že Alan je šťastný. Teší ma, že si založil vlastnú rodinu. Som rada, že nie je sám.
Od sestričiek som počula, že sa bude na pozemkoch našej liečebne chystať nejaký festival, ktorého sa budeme môcť zúčastniť aj my. Teším sa. Bude isto pekne a večer bude hlučno.
Blížime sa ku koncu... Konečne.
-fleewex
YOU ARE READING
Australia
Short StoryMeno depresívneho dievčaťa s hlavou plnou myšlienok a divných úvah. Australiu ako trojročnú opustil otec a Australia ostala sama s mamou a mladšou sestrou Hazel, ktorá sa práve narodila. Čo bolo vlastne aj dôvodom, že jej otec odišiel. Nechcel už ď...
