Australia

93.

„Dobré ráno!"

(Ticho.)

„Dnes bol priradený na tvoju izbu nový pacient. Budeš mať nového kamaráta, Australia."

(Ticho.)

„No tak... aspoň sa usmej, keď príde."

(Zabuchnutie dverí.)

۩

„Tu sa zlož. O polhodinu za tebou príde doktor, tak sa snaž čo najrýchlejšie prispôsobiť a... (Šepot) tam to dievča na lôžku ignoruj."

(Zabuchnutie dverí.)

„A-ahoj, volám s-sa John P–"

„Nevraveli ti snáď, že  ku mne nemáš hovoriť?"

„J-ja... vraveli mi, že si už vyše troch mesiacov n-nepreh-hovorila, p-prepáč."

„Takže si myslíš, že kvôli tebe začnem hovoriť?"

„Práve na mňa hovoríš."

„Cítiš sa tak?"

„Ako?"

„Neviem. Dôležito? Cítiš, že na teba hovorím?"

„Mrzí m-ma to, ale ob-bávam sa, ž-že nie tak celkom roz-zumiem, čo m-mi tým chceš-š povedať."

„Prestaň koktať."

„P-pardón?"

„Čo si na tom nerozumel? Vravím, prestaň koktať."

„A-ale ja-ja-ja n-neviem ako."

„Čo ti je?"

„Pros-sím?"

„Prečo si tu?"

„M-mal som neho-ho-hodu."

„Máš ešte niekoho?"

(Ticho.)

„Ja už tiež nemám nikoho."

_____________________________________

Som tu opäť v podstate s ničím. Táto časť zo mňa vyšla úplne náhodou a pre mnohých je asi fillerom. Mrzí ma, že nie som schopná písať častejšie. Každopádne ďakujem všetkým, čo sa dostali až sem. Australia začína preukazovať svoje ďalšie ja. Dúfam, že ju neskôr pochopíte a nebudete ju považovať ako niekoho úplne sebeckého. Prajem pekný zvyšok nedele (v respektíve dňa, kedy túto časť čítate).

Vaša fleewex...