Australia

3.

„Počula si už o Kelsey?"

„Nie, čo sa stalo?"

„Vraj s Alecom padla z útesu, keď boli spolu na prechádzke. Preto teraz nie je v škole."

„Čože?"

„Aj ja som bola vystrašená. Dnes ráno ich našli vyplavených pod útesom na brehu."

„Žije?"

„Áno."

„Tak potom nie je čo riešiť. Ak Kelsey žije, ešte stále žije osoba, ktorej sa dá veriť."

„Prosím?"

„Dnes ráno som bola s Kelsey v obchode kúpiť si desiatu. Bolelo ju brucho, tak sa vrátila domov. A ja som ju domov odprevadila."

„ ..."

„Ahoj, Lýdia!"

„Maj sa, Australia!"

_______________________________

Chápem všetkých, čo to nepochopili... Ale aj tak, možno jedného dňa to pochopíte a prídete mi povedať: „To je také stupídne, že to ani nejde vysloviť!"
Yop-yop, chápem vás... :D No späť k téme. Tento príbeh je skôr taký na zamyslenie, občas tu pôjde len o zamyslenie a občas i o dvojzmysle. A nie každá časť bude formou dialógu, nájdu sa tu i iné formy ;).
Venujem PataTomy , lebo nejakú tú časť som jej už musela venovať ;).
Vaša

_NaLu_HiXo_