Australia

77.

„Australia?"

„Čo si to, do pekla, myslíš? Že mňa spoznáš a vlastného brata nie? Ani Hazel? Hazel je tvoja životná láska a ty chceš vidieť mňa? No teda... To som si o tebe nemyslela, Áron Aug..."

„Australia, pšššt! Zavri dvere a sadni si, skôr než ťa niekto začuje!"

(Buchnutie dverí)

„Tak vysvetlíš mi to?"

„Slečna Netrpezlivá... (Úškrn) Tak dobre, začneme od začiatku. Do kómy som sa dostal už ani neviem akým spôsobom, nemám ani len potuchy, čo sa stalo. Stále som však myslel na jednu vec, spomienku... Australia, pamätáš si, kedy sme sa po prvýkrát stretli? My traja – Ja, ty a Hazel. Vtedy, čo mi pomohla Hazel na nohy. Pamätám si len na vás, vy dve jediné ste mi utkveli v pamäti. Chcem vedieť prečo. Australia, celý čas som bdiel v tejto spomienke a zožieral sa v myšlienkach rozspomenúť si, kto vlastne ste. Bol to príšerný pocit. Nič iné si už nespomínam. Len tá spomienka a vaše mená. To je všetko."

„A prečo si im nepovedal jej meno, Hazel Amadeusová?"

„Ty si mi prišla ako rozumnejšia voľba. Myslím, že keby som si zavolal Hazel a ak sme mali nejako veľmi spojenú minulosť, bolo by trápne o ničom nevedieť a asi by ju to ranilo. A to ja nechcem. Preto som chcel teba, aby si mi všetko vysvetlila."

„To znie rozumne. V poriadku. Tak začnime najprv tým, že s Hazel ste už dlho priatelia a dokonca už niečo viac. To je aspoň to, pokiaľ som bola informovaná. Určite medzi vami už dávno prebehla iskra a pobozkali ste sa. Bolo to na vás vidieť. Máte sa veľmi radi, záleží vám na tom druhom, vzájomne si pomáhate. Určite ju miluješ a keď ju uvidíš, spomenieš si. A ak nie, tak sa do nej znovu zamiluješ a tentokrát ešte väčšmi. Asi toľko k Hazel."

„A ostatní?"

„Tak ja neviem... Nikdy som nezasahovala do tvojho súkromia, neviem toho o tebe tak veľa ako Hazel. Máš staršieho brata, rovnako adoptovaného ako si ty. Tvoj brat a ja sa máme v celku radi, aspoň ja jeho. Teraz stojí na chodbe a nedočkavo si dupoce do nervózneho rytmu, lebo ťa chce vidieť a čaká, ako to všetko dopadne. Tvoj brat vyzerá podobne ako ty. Má čierne vlasy a modré oči, v ktorých sa stratí nejedna. Je vysoký, milý a starostlivý. Taktiež má rolu staršieho brata a bojí sa o teba. Preto ho milujem... Ja ho milujem. Panečku! Teraz som to povedala viac než len úprimne. Áron, ja milujem tvojho brata, Alana Augusta!"

_________________________________________

Tak... Čo poviete na novú časť? Ako sa vám pozdávala? Viem... Trochu divná, teraz som ju len narýchlo napísala, takže teda... To je teda jedno... Venované _fAnGiRl- ^^ (vyzerá to tak, že sa budem už s venovaniami dosť opakovať a možno budem venovať kapitoly len tak niekomu, tým, ktorým boli kapitoly venované a vôbec tento príbeh nečítajú, ospravedlňujem sa, ak vás otravujem). Tak, to je asi všetko...

fleewex :$