Australia

65.

„Ahoj!"

„Čau!"

„Ako sa máš?"

„Počuj, Australia. Ak máš niečo na srdci, tak mi to povedz a nehovor takto ku mne, keď sa ma bojíš!"

„Alan! Prosím ťa, to čo sa stalo už je dávno za nami. Už prešla nejaká tá doba, kedy som ťa opäť začala mil... Chcem tým povedať, že už to nevydržím. Prosím ťa, vráť sa mi späť do normálu! Prosím..."

„Ty sa ma bojíš..."

„Nebojím! Panečku, Alan! Uvedom sa. Ja som si uvedomila svoju obrovskú chybu. Mýlila som sa, ale ja... Ja..."

„Ty čo? Povedz mi to Australia!"

„Ja ťa naozaj... Nechápem!"

„Si... Zbabelá! Bojíš sa ma? Alebo toho, že keď ma stretneš, nebudeš vedieť ako reagovať? Čoho sa bojíš?!"

„Alan, ty to nechápeš! Je to ťažké vysloviť to! Nemôžeš to povedať len tak niekomu!"

„Len tak niekomu? Australia, ako dlho ma poznáš? Ako dlho to vieš? Vidíš?"

„Prepáč, tak som to nemyslela... Chcela som len povedať, že... Alan, prosím... Nechaj ma teraz dohovoriť a počúvaj. Vieš, nie každý má pekný život. Obaja to vieme. My ho máme zlý. Lenže keď raz niekomu povieš, čo k nemu cítiš, nedá sa to už neskôr nikdy odvolať. Nikdy! A ja nechcem prísť aj o teba, rozumieš mi?"

„Nie, Australia. Ja ti nerozumiem. Ako ti môžem potom veriť, keď ty neveríš mne?"

(Dlhé ticho)

„Nijako."

„Dobre."

______________________________

Trochu iná časť... Však? Myslím, že mi z toho depresívneho počasia teraz celkom aj preplo 😂. Ale to je hádam aj jedno, hlavne, že po dlhej dobe nejaká tá časť vyšla. Každopádne ju venujem každému čitateľovi.

fleewex