Australia

6.

„Australia, ideme preč!"

„Kam mami?"

„Preč!"

(Dupot po schodoch)

„Na pohreb mojej sestry."

„Mami..."

„Deje sa niečo mami?"

„Nie zlatko, nič sa nedeje, Hazel."

„Tak prečo plačeš?"

„Lebo mamu niečo trápi. Cíti bolesť."

„A prečo sa už neusmieva, Australia?"

„Vieš, Hazel... Bolesť mení ľudí."

„A vráti sa mamičke ešte niekedy úsmev na tvár?"

„Hazel, ja neviem. Ale vlastne, prečo nie? Samozrejme, že sa jej ešte vráti."

„Dobre, budem čakať."

Možno preto ju tak milujem. Hazel, moja maličká sestrička, ktorá nikdy nedokázala pochopiť, prečo mame zmizol úsmev z pier...

____________________________________________

Venujem LisSandre :* viem, aká zmena, i keď tento príbeh nečítaš, ale chcem si to tu spestriť ;). Takže sa prosím ťa nediv :D. Keď už som sa zmienila, ako ťa zbožňujem, tak toto je jedno z mála :). Tak... Vaša

_NaLu_HiXo_