91.

12 2 0
                                    


„Mala by si tam ísť, Australia!"

„Hazel, nechaj ju tak."

„Však jej niečo povedz, Aaron! Stráca sa nám pred očami a ty nás v tom nechávaš samé? Dobre vieš, čo nám bolo povedané! Musí tam ísť, nemám v tomto na výber. Ja už jednoducho nevládzem. Nebudem pri nej celý život, tiež mám vlastný život! Čo poviem neskôr svojim deťom, keď vyrastú? Že ich teta ich nevníma, lebo je už vlastne dávno mŕtva? Ja už proste nevládzem!"

„Hazel..."















„Ja už naozaj nevládzem."

(Plač.)



_____________________________________________________


Osobne si nemyslím, že je pre mňa niečo ťažšie, ako sa vracať k písaniu po takej dlhej dobe s takou prázdnou mysľou a s takou stratou chuti do rozmýšľania... nikdy by som nepovedala, že som to stratila úplne, no mám už dlhšiu dobu, ako ste si mohli aj všimnúť, blok vo vyjadrovaní sa, strach napísať myšlienku a neistotu z jej znenia... tento príbeh plánujem dokončiť a dokončím ho ešte v štýle svojho starého mladého ja, ktoré používalo klišé v každej druhej vete a z nereálnych vecí robilo niečo úplne bežné. Nuž, rada som dramatizovala. Asi tento príbeh nebudem ani editovať, nikdy som to pri žiadnom príbehu poriadne nerobila. Či už z hanby alebo z túžby neľutovať to, čo som už napísala... Každopádne, prajem krásne sviatky (ak sa sem niekto ešte niekedy dostane počas sviatkov) a hlavne vám želám veľa času venovanému oddychu.

Vaša fleewex 

AustraliaWhere stories live. Discover now