Australia

63.

Bolesť bolí. Je to normálne, zvyčajné. Keď sa pozerám na číru kvapalinu ako mi tečie do žily už vyše pätnásť hodín, na tie kvapky, čo pravidelne padajú do hadičky, rozmýšľam, či sa vôbec oplatí žiť. Či by nebolo lepšie umrieť. Ale z iného hľadiska, nemôžem tu nechať Hazel samu. Už nemá rodičov. Má iba Árona, Alana a mňa. Možno ešte Harryho a Adama, ale to jej nepostačí. Zacítila som tlak v hrudi. Obrovský strhujúci tlak. Zvýšil sa mi tep. Nemohla som sa nadýchnuť. Panika a smrť v mojich očiach sa nedala ani opísať. Nemôžem dýchať. Prudký rýchly dych mi vytiahol pár sĺz z očí. Po pár sekundách si to všimli i sestričky a už prišli s doktorkou a nejakými prístrojmi. To už som však stihla aj dostať obrovské kŕče do rúk, nôh a brucha. Tvár mi drnčala a moje vykrútené ruky ostali nehybné. Ako celé moje telo. Až na ústa, ktoré prudko dýchali. A tu bol môj absolútne divný a neupokojiteľný záchvat.

_______________________________

Venujem MagevaVoan a Mc_Alex 😊 dúfam, že sa Vám časť páčila.

fleewex