Možno som sa celkom zbytočne zamýšľala nad svojím životom. Nechcela som ho celý premárniť v posteli, ale nedokázala som sa ani len pohnúť. Bola som neskutočne unavená. Nemohla som vstať z vlastnej vôle, nevedela som prestať myslieť nad tým, aká som vlastne smutná. Ani neviem, ako sa to všetko stalo.
Raz som proste len vstala z postele a namierila si to do kúpeľne. Hazel ma už dobré také štyri dni nenavštívila. Mohol to byť aj týždeň, ale i deň. Nemala som bohvieaký pojem o čase. Pozrela som sa na seba do zrkadla. Nevedela som, kto v ňom bol. Ale nebola som to ja. Ja som nikdy nebola chudá. Už vôbec nie vychudnutá.
Postavila som sa na váhu a číslo na nej ma hneď vyhodilo z miery. Mala som 41,5 kg, čo som nemala ani na základnej škole. Vždy som mala nadváhu, no teraz som si to akosi nevedela dať dokopy. Kedy som vôbec naposledy jedla?
________________________________________________________________________________
Toľká to irónia... Hádajte, čo teraz asi robím... Áno, napchávam sa HARIBO cukríkmi, akoby ma nebolo dosť. A ešte k tomu sa chystám na chipsy. WOW!!! Kedy som sa tak rozjedla?! No to je akosi jedno... Nemám moc slov, pretože moje narodeniny akosi nevyšli moc podľa plánov a môj život poslednou dobou akosi stráca zmysel. Ospravedlňujem sa za chyby a nudnú časť, chcela som začať pridávať častejšie, keďže tento príbeh chcem zakončiť 100. a potom by malo byť pokračovanie (možno... a asi ani to sa nestane) Hazel, ktoré bude nadväzovať (pravdepodobne) na poslednú časť príbehu Australia. Takže, asi toľko k mojim plánom a ospravedlneniu. Časť je venovaná všetkým, čo mali tú trpezlivosť dostať sa až sem. Už sa opakujem... A už sa tu asi dosť dlho vykecávam... Blížime sa ku koncu... W-O-W!!!
Vaša vždy mimo plánu fleewex...
YOU ARE READING
Australia
Short StoryMeno depresívneho dievčaťa s hlavou plnou myšlienok a divných úvah. Australiu ako trojročnú opustil otec a Australia ostala sama s mamou a mladšou sestrou Hazel, ktorá sa práve narodila. Čo bolo vlastne aj dôvodom, že jej otec odišiel. Nechcel už ď...
