Crazy In Love

1.kapitola

Príbeh, ktorý budete čítať je už dávno dokončený. Možno ma v sebe nejaké chyby a mnohé z vás budú nad ním pretáčať očami, je to však klíše, ktorého písanie mi spôsobovalo ohromnú radosť. Pevne verím, že ak sa vám nebude páčiť, aspoň vás pobavím.

PS: tento príbeh nie je fanfikcia o 5SOS. 

Vaša HappyD.

******
„A v tom sa z ničoho nič, zjavila pred nami nádherná blondína, takmer som odpadol," ozval sa za mnou nejaký chalan a ostatný napäto zadržali dych.

Je to tu zase.

„Mala úžasné, dlhé nohy, ktoré ju niesli v oblakoch, akoby bola princezná a ja som jej takmer padol k nohám," pokračoval a ja som akosi nechápala tomu, kde niekto ako on nachádza takú bohatú slovnú zásobu. To v noci číta romány, alebo čo?!

„Chalani, videl som anjela," dokončil a všetci zostali ticho.

Bolo mi na zvracanie z tých primitívnych a trápnych slov a úplne som sa tešila na moment, keď konečne vypadnú, a ja budem si budem môcť v pokoji vychutnávať službu.

„Dáte si niečo?" spýtala som sa sladko, keď sa pustili do preberania ďalších diskutabilných vecí ohľadom „tajomnej" blondíny.

Všetci ku mne ostražito zdvihli zrak a ich reč okamžite ustala. Hovorme o trápnom momente.
V tej chvíli by som sa najradšej prepadla pod zem a to doslova. To nikto nechápe, že priam neznášam zazeranie a trápne, zdĺhavé pohľady? To je tak ťažké pochopiť, že si to neprajem?

Lenže môj zákazník, môj pán, ako zvykne opakovať Grace, majiteľka tejto kvázi kaviarenskej knižnice, kde si ja, pomimo školy zarábam už tretí rok. Chystám sa totiž spáchať neodpustiteľný zločin.. srandujem, chcem len vypadnúť z domu a nikdy sa nevrátiť späť.

„Och. Jasné," prehovoril odrazu jeden z nich, a mňa to úplne vytrhlo zo zamyslenia, svoj pohľad som upriamila na kopu papierikov vo svojej ruke a čakala som na objednávku. „Dáme si tri horúce čokolády a jednu kávu."

„Hneď to bude," prikývla som a venovala im chabý úsmev, ktorý však nebol opätovaný, lebo sa takmer okamžite pustili do rozoberania tých údajných krásnych,dlhých nôh.. a to nemyslím práve tie žirafie...A keď už situácia nemohla byť horšia, vo dverách sa objavila osoba, ktorú som v tej chvíli chcela vidieť asi najmenej. Na perách mala ten svoj zvyčajný širokánsky úsmev, orámovaný červeným rúžom, ktorý ako všetci hovoria, dokonalo zväčšoval jej už beztak plné pery. Koho do pekla zaujímajú jej blbé červené pery? To nikto nevidí, že je polovica decembra a ona ma na sebe krátke červené šaty, tenký kabát a topánky na platforme, na ktorých by som sa ja určite zabila? Hlavne, že je vždy „dokonalo" krásna.. Pffkt.

Môjmu zraku neušlo ako dotyčný chalani zlapali po dychu, keď prešla okolo nich, akoby sa nechumelilo a zastavila rovno predo mnou. Dlhé blond vlasy si prehodila cez rameno a jej úsmev sa zmenil na triumfálny úškľabok.

„Aspoň si zatvor ústa, Ria, keď už na mňa tak okato zazeráš," prehovorila uštipačne a moja dovtedajšia nálada bola úplne fuč.

Dámy a páni, moja „najdrahšia, najmilšia, najlepšia" sestra Kate!

Ona je dôvodom prečo nenávidím všetky žijúce blondíny, aj keď jedna z nich, úplnou náhodou je moja najlepšia priateľka, ale ona to má odpustené.

Ona môže za to, že ma v rodine všetci považujú za veľké nič!

Moja dokonalá sestra Kate!