Crazy In Love

38.kapitola

Opäť raz som sa ocitla v situácií pri ktorej som ani len netušila čo robiť. Nikto mi totiž v detstve nevysvetlil ako sa správať, keď raz budem čeliť niečomu podobnému.

„Čo tu robíš?" spýtal sa Tony chladným hlasom a vo mne sa prebudila malá iskierka nádeje. Dovtedy som si totiž myslela, že práve Emily bola osoba za ktorou sme sem pôvodne prišli.

„Oslavujem," zatiahla a tackavo sa k nemu naklonila. „Čo tu robíš ty, drahý?"

„Emily," zavrčal a ostražito sa pozrel mojím smerom. Asi očakával, že sa mu nahnevane vytrhnem a utečiem domov, ale nestalo sa a ja som sama bola prekvapená, že prečo. Chcela som odísť, naozaj som chcela, ale nejaký kúsok mňa mi to prísne zakazoval.

Emily k Tonymu natiahla ruku a prešla mu ňou po tvári, nakoniec sa zachichotala a šťastne ho štuchla do líca. „Odkedy som ťa naposledy videla...strašne si opeknel."

„Si opitá," skonštatoval a ja som mu chcela mávnuť rukou pred očami, či si to naozaj všimol až teraz.

„Oslavujem," zopakovala a jej pohľad konečne zablúdil mojim smerom. „Kto je toto dievčatko, Tony?" spýtala sa a ja som porazenecky stiahla ramená. Naozaj som oproti nej vyzerala ako malé dievčatko. Bola totiž takmer o hlavu vyššia, mala dlhšie vlasy a oblečenie, ktoré bolo na môj vkus až príliš vyzývavé.

Čakala som, že sa ma Tony zastane a vysvetlí jej, že spolu vlastne chodíme, ale on namiesto toho mávol rukou a naďalej sa pozeral jej smerom. „To je jedno, môžeš mi povedať prečo si opitá?"

„Oslavujem," povedala už po tretíkrát a on si frustrovane vzdychol.

Cítila som sa zranená a trocha som nechápala jeho reakcií.. vždy sa totiž správal inak...

„Tony," oslovila som ho a on konečne odtrhol pohľad od Emily a venoval ho mne. „Môžme ísť?"

Nechápavo skrčil obočie a stisol pery, akoby zvažoval čo odpovedať, dlho to však nevydržal a zase sa pozrel na ňu.

Au.

„Môžme sa porozprávať Emily?" spýtal sa jej a ona so širokým úsmevom prikývla.

Tony sa nakoniec opäť zadíval na mňa, pustil mi ruku a naklonil sa bližšie až k môjmu uchu, do ktorého ticho zašepkal. „Počkaj tu na mňa, Ria, sľubujem, že sa vrátim."

„Ale..."

Zdvihol obočie a pokrútil hlavou. „Prosím."

Nedokázala som odolať tým dokonalým očiam a tak som len ľahko prikývla. To čo sa však vo mne odohrávalo, keď s ňou odišiel bolo oveľa horšie než som očakávala. Spaľoval ma hnev, pocity neistoty a hlavne bolesť.

*

Posadila som sa na obrovský kožený gauč, ktorý bol situovaný v rohu obývačky a rukami som si zakryla tvár. Všade okolo mňa bolo až priveľa ľudí, uprostred bol voľný priestor, kde pári tancovali a čudne sa na seba lepili. Pár centimetrov odo mňa sedelo dievča, ktoré sa opito opieralo o operadlo a ja som čakala len na to, kedy sa povracia, ale nič také neprišlo. Moja frustrácia iba rástla.