Crazy In Love

17.kapitola

„To ma chceš stále ignorovať?"

Zadubene som prikývla a silno si zahryzla do pery.

„Vážne?" pokračoval s úsmevom, no ja som si aj naďalej udržiavala vážnu tvár.

„Tak fajn," vydýchol a spokojne sa uvelebil na sedadle. „Ja mám čas."

Chcela som sa ho spýtať čo ma za lubom, ale tým by som porušila svoju dobre načatú ignoranciu a preto som sa rozhodla byť radšej ticho.

„Môžme tu spolu sedieť, až..." zasmial sa. „Do samého rána, keď to tak chceš."

Stisla som pery a radšej otočila hlavu k oknu, pohľadom skúmajúc vyľudnené parkovisko. Ak by som mohla ujsť, už dávno by som bola doma, lenže Tony je natoľko sebecký, že sa poistil rýchlym zamknutím dverí. A všetko s úmyslom niečo zo mňa dostať.

Do tejto situácie som sa dostala celkom ľahko. A to tým, že sa môj už beztak dosť na hovno deň skomplikoval ešte viac. Hneď po obede predo mňa profesorka matematiky hodila test, na ktorý som akosi zázračne pozabudla, a ja NIKDY! NIKDY nezabúdam na testy. NIKDY! Takmer mi vypadli oči, keď som videla tie príklady, ktoré boli nevypočitateľné, nech som sa na ne pozerala z hora, dola, či zo všetkých uhlov. Skrátka som to nezvládla.

Po matike som sa na záchode, čistou náhodou stretla Amy a Mirandu, ktoré sa bez Kate mohli ísť len vycikať, napapať a spinkať.

Upravovali sa pred zrkadlom a o niečom sa pošepky rozprávali, keď si však všimli, že som vošla rýchlo stíchli a opäť sa do mňa pustili, našťastie len slovne.

Najväčšia katastrofa nastala na poslednej hodine a pravdu povediac, táto malá, nešťastná nehoda ma mrzí asi najviac. Bola som s Cam, na hodine dejepisu, ktorý tak strašne neznášam a jednoducho mi potom všetkom praskli nervy.

„Kde si bola celý deň?" vyprskla som, hneď ako si Cam zložila z ramena tašku a posadila sa na miesto vedľa mňa. Najprv prekvapene nadvihla obočie a potom pokrútila hlavou.

„Čo je s tebou?" spýtala sa zamyslene, vykladajúc si na lavicu učebnicu a počmáraný zošit.

„Nič," odsekla som. „Len si tu dnes nebola."

„Aha," mykla plecom. „A to je problém?"

„Kde si vôbec bola?" zopakovala som a nahnevane si ju premerala.

„Môžeš mi povedať, prečo sa správaš ako moja matka?" zavrčala a zadívala sa na mňa rovnako nahnevane ako ja na ňu.

„Nesprávam sa ako tvoja matka," odvetila som urazene. „Len som ťa dnes potrebovala, to je všetko."

Cam prikývla, otvorila zošit, schytila pero a pustila sa do kreslenia ďalších čmáraníc.

„To ťa ani nezaujíma, čo sa stalo?" spýtala som sa nechápavo, prekvapená jej kľudnou reakciou.

„Viem, že mi to povieš aj sama," pomykala plecami a milo sa usmiala.

„Vieš, čo ?" zamrmlala som a oprela sa o stoličku. „Nemusím ti hovoriť nič."

„A teraz sa správaš ako malé decko," povedala nezaujato.