Crazy In Love

28.kapitola

Ku spokojnosti človeku môže stačiť naozaj málo, niekedy len druhá osoba schopná ho k sebe pritiahnuť ako magnet. Netušila som ako sme sa k tomu dopracovali, ako sme zrazu obaja zamrzli na mieste, chvíľu si opätovali pohľad a hneď na to sa zase pobozkali. No v skutočnosti to všetko začalo malou nevinnou roztržkou.

„Ja som na teba nepozerala," zamrmlala som a rukami si zahanbene schovala tvár. Bolo to však oveľa ťažšie ako som predpokladala, pretože Tony ma ešte stále držal za bradu.

„Ale pozerala," zabŕdol a ticho sa zachechtal. Následne sa jeho slabé zovretie vytratilo a nahradil ho jemný tlak na mojich dlaniach. „Ty sa červenáš, Ria?" smial sa, snažiac sa mi odtiahnuť ruky z tváre.

„Nie," šepla som a pustila sa do úpenlivého krútenia hlavou. V skutočnosti mal však ten idiot pravdu a ja som sa zase červenala. Naivne som verila, že sa mu nepodarí to čo si zaumienil, ale nakoniec vyhral a moje dlane skončili v jeho rukách a tvár celkom odhalená.

„Pozrime, ako sa nám Ria krásne červená."

„Nečervenám!" namietla som a rozhodne vytrhla ruky z jeho slabého zovretia.

To bol ten moment, kedy sme obaja zastali, sledujúc jeden druhého pohľadom. Vtedy sa však Tonyho pravá ruka ocitla na mojom zátylku a druhá na líci. Takmer okamžite som zatvorila oči a ticho vydýchla, nebola som totiž schopná opätovať mu jeho nástojčivý pohľad. Hneď na to ma potiahol bližšie k sebe a jemne pritlačil pery k tým mojim. Bol to len krátky bozk, ktorý však vo mne spôsobil hotový cirkus. Následne sa všetko zrýchlilo. Moje ruky si našli cestu k Tonyho vlasom, zatiaľ čo on ma aj naďalej pridržiaval blízko pri sebe, akoby mu na tom závisel celý život. Naše pery sa synchronizovane hýbali oproti sebe, jemne a nenútene, ľahko ako dva pierka.

Neviem ako sa to zomlelo, no odrazu som ležala a Tony hovel nado mnou, podopierajúc sa lakťami, tak aby sme obaja dokázali dýchať, aj keď to nebolo vôbec ľahké, keďže sme sa ešte stále bozkávali. Celé to bolo veľmi intenzívne a pritom tak jemné. Používali sme len pery a ruky, nič viac, nič menej a ja som bola za to vďačná, keďže som sa ešte s nikým nedopracovala k tým pravým, skutočným bozkom. Nevedela som, či to Tony vedel, alebo to nejako vycítil, ale tá skutočnosť, že sa k ničomu takému nesnažil dopracovať ma tešila. Aj jeho ruky sa nepohli z mojej tváre, ani o milimeter.

A práve vo chvíli, keď sme sa obaja odtiahli, lapajúc po dychu, sa domom ozval zvuk zvončeka.

„Pizza," vyslovili sme naraz udychčane a hneď na to sme sa rozosmiali.

Tonyho si čelo oprel o to moje a ja som sa donútila otvoriť oči. Neprekvapilo ma, že sa na mňa díval a na perách sa mu pritom pohrával ľahký úsmev. Chystala som sa vstať, ale bránila mi v tom váha jeho tela, až vtedy som si uvedomila v akej polohe sa to vlastne nachádzame a moju tvár opäť obliala nepríjemná horúčava. Tony sa usmial o čosi širšie a keď sa domom ozvalo ďalšie krátke zazvonenie, odtiahol tvár od tej mojej, len preto, aby nosom opatrne prešiel po mojom a následne mi vtlačil nežný bozk, priamo doprostred čela.

Keď sme sa obaja postavili, potlačila som úsmev a rýchlo odkráčala k dverám, stopercentne celá červená v tvári.

***

Film, ktorý sme sa rozhodli pozerať ma ani zďaleka nezaujímal. Možno preto mi v jeho polovici dopadla hlava na Tonyho plece a oči pohltila tma. Cítila som ako ma objal okolo pása a do vlasov mi vtisol krátky bozk. Potom všetkom čím sme si za ten jeden deň prešli sa mi zaspávalo oveľa ľahšie, než som predpokladala. Plný žalúdok tomu len dopomohol a Tonyho prítomnosť bola tou pravou uspávankou. Vôbec som netušila, že som až tak veľmi unavená, no spala som až do večera a zobudilo ma hlučné škvrkanie v bruchu.

„Už si hore?" ozval sa Tony ticho, keď som otvorila oči a zistila, že mu ešte stále ležím na pleci. Chystala som sa prikývnuť, ale nakoniec som zdvihla hlavu a zašepkala tiché áno. Všimla som si, že telka už je dávno vypnutá a všade okolo nás je až podivné ticho.

„Koľko som spala?" šepla som naťahujúc si stuhnuté svalstvo. Moje oči takmer okamžite prispôsobili šeru a to ma donútilo opäť si zívnuť.

„Len pár hodín," zamumlal s jemným úsmevom na perách.

„Kedy skončil film?" pokračovala som vo svojich nezmyselných otázkach.

„Pred pár hodinami," zasmial sa a mykol plecom.

„A čo si robil ty...?"

„Spal," kývol hlavou a rovnako ako ja si zívol. „A som hladný."

„Hovor mi niečo," sykla som a rýchlo vstala, načo sa postavil aj on a nasledoval ma až do kuchyne. Prehrabala som všetko. Chladničku, skrinku, rúru, lenže nenašla som nič, čo som prisudzovala tomu, že nikto neurobil nákupy.

„Nič tu nie je," zaúpela som zúfalo cítiac na sebe Tonyho intenzívny pohľad.

„Tak si dáme pizzu," odvetil a rukami sa oprel o kuchynskú linku.

„Ale ja už nechcem pizzu!" tvrdohlavo som pokrútila hlavou.

„Tak potom zrejme nie si hladná," vyhlásil, načo som na neho prekvapene pozrela.

„Nepočul si tie fanfáry v mojom žalúdku?"

„Počul," prikývol a široko sa usmial. „Lenže keby si bola hladná dáš si čokoľvek."

„A to ti povedal kto?" spýtala som sa nahnevane, pričom som sa snažila neustále udržiavať očný kontakt. „Tak fajn," vydýchla som nakoniec pomaly kráčajúc ku krabičke s pizzou. „Tentokrát si vyhral, Cooper."

„Ja vždy vyhrávam, Grayová," zamumlal a vtisol mi ďalší zo svojich bozkov, tentokrát priamo na líce. Nakoniec sme sa ocitli v mojej izbe, nebozkávali sme sa, len sme ležali oproti sebe a držali sa za ruky. Mala som zatvorené oči a čelo opreté o to jeho, ale bola som si istá, že na sebe cítim jeho pohľad.

„Zostaneš?" šepla som po dlhšom, úpenlivom, no príjemnom tichu.

„Neviem či by som mal," zachrapčal znejúc pochybovačne.

„Prosím..."

Posunul sa nižšie a perami zase našiel tie moje, jemne sa ich dotkol, krátko cmukol a následne ma rukou pohladil po vlasoch. „Zostanem."

A to mi stačilo na to, aby som sa zase usmiala a otočila sa k nemu chrbtom. Objal ma, hlavu ponoril do mojich vlasov a zhlboka sa nadýchol. Keď som sa potulovala niekde medzi snom a realitou, pocítila som vo vlasoch jeho pery, nepatrný bozk a následne som spokojne zaspala.