Crazy In Love

53.kapitola

Každá situácia má svoje svetlé, aj tmavé stránky.

V septembri zase začala škola, to bolo presne tri týždne od jeho odchodu. Trávila som veľké množstvo času v knižnici, vychutnávajúc si voňavé knihy a samotu, ktorá sa stala veľkou súčasťou môjho života. Nie však na dlho.

Snažila som si udržiavať krok so všetkými úlohami a tým zamestnávať svoju myseľ od všetkých spomienok na neho, a pomáhalo to. Každým dňom som na neho myslela menej a menej. Teda aspoň do chvíle kým som nebola sama. Vtedy som padla na posteľ, zatvorila oči a zovierala ruky v päste, prekonávajúc slzy.

Chýbal mi. Stále mi chýbal.

Vedela som však, že presne to obaja potrebujeme. Odlúčenie. Aj keď to neskutočne bolelo, ľúbil ma a ja som ľúbila jeho.

Spočiatku som sa veľmi hnevala. Už som nedokázala plakať a ľutovať sa, a neostávalo mi nič iné, len hnev. Hnev a agónia, ktoré ma spaľovali a pocit, že čochvíľa vybuchnem.

Odišiel a ani sa nerozlúčil, pretože... pretože si myslel, že to nezvládnem, pretože si myslel, že k nemu necítim to, čo cítil on ku mne.

Odišiel, pretože to bol jeho sen a on jednoducho potreboval odísť. Aspoň tak mi to vysvetlil Chris, ktorý napočudovanie ostal v meste a stal sa ďalšou súčasťou môjho nového života. Často sme spolu sedávali pod nočnou oblohou v parku a sledovali sme hviezdy. To boli tie chvíle, kedy som samej sebe dovoľovala opäť na neho myslieť.

Tak tomu bol aj teraz.

„Ozval sa ti?" opýtala som sa a Chris mi venoval ostražitý pohľad.

„Nie," vzdychol a jemne sa usmial. „Môže volať iba rodine, teda to mi hovorila jeho mama."

„Aj mne," prikývla som a obaja sme zaklonili hlavy.

„To ma za to, že je idiot," zasmial sa Chris a ja som ho hravo buchla do ramena. „No čo, hovorím pravdu. Mohol ísť na ktorúkoľvek univerzitu v okolí a on vypadne priamo do tej najväčšej..." zakašľal, aby tak zakryl nadávku. „Teraz môže posielať biele holuby, aby sme vedeli, že žije."

„Hej!" buchla som ho o čosi silnejšie. „Žiadne reči o smrti v mojej prítomnosti."

Chris vyčaril široký úsmev a ukazovákom mi ťukol po nose. „No čo. Nebuď fajnovka, vystrojíme mu krásny pohreb, chvíľu nad ním poplačeme a potom sa vezmeme, splodíme spolu krásne deti a ak to bude chlapec môže mať jeho meno."

Úprimne som sa rozosmiala a zase ho silno udrela do ramena. „Pripomeň mi prečo sa s tebou vôbec kamarátim."

„Pretože som dokonalý?"

„To určite," prikývla som a on sa sebavedomo vystrel.

„Čo povieš na ďalšiu party?" navrhol a ja som zhnusene skrčila tvár.

„To ani náhodou. Mám migrénu," zaklamala som a on sa pochybovačne usmial.

„Nedostatok sexu?" nadvihol obočie a naklonil sa mojim smerom.

„Si debil," vyslovila som pomaly a jemu z pier ušiel krátky smiech.

„Ale no tak, Ria. Už je tomu takmer mesiac a vieš, čo sa hovorí," naznačil rukou vo vzduchu a ja som sa zatvárila nechápavo.

„Neviem čo sa hovorí a ako tak na teba pozerám, ani ma to nezaujíma."

„No tak, s Tonym sme kamaráti, samozrejme, že mi rozprával ako ste spolu..."