Crazy In Love

4.kapitola

Ak som si myslela, že v tú noc sa mi ešte podarí zaspať bola som na veľkom omyle. Prevaľovala som zo strany na stranu a dookola som uvažovala nad tým čo sa stalo. Jasné, nebolo to síce nič výnimočné, ale v mojom živote sa takéto veci nediali.

Hneď potom ako mi ten čudný chalan sľúbil, že dá Kate do poriadku som odišla. Nemala som v pláne dostať sa do problémov s rodičmi, len preto, že niekto nadpriemerne neinteligentný sa rozhodne v nedeľu opiť. Možno to znie absolútne sebecky, ale v tú chvíľu mi to bolo vlastne jedno.

Ako som sa kdesi dávno dočítala, každý z nás je zodpovedný za svoje činy a preto som nemala potrebu starať sa do vecí do ktorých ma niet. Koniec koncov, ráno by z toho nevzišlo ani prosté ďakujem.

Už od detstva mi bolo jasné, že moja sestra nie je bohvieako múdra, ale včerajší večer bol dôkazom toho, že v sebe nemá ani jednu zdravú bunku. Áno, jasné, chodievala domov opitá, smiala sa sama zo seba a často krát aj zo mňa, ale nikdy si domov v takomto stave nepriviedla chalana. Väčšinu z nich, tých vyvolených si domov vodila za triezva, potom sa na hodiny zavreli do jej izby a ja si vôbec nechcem predstaviť, čo tam robili (bleah).

Z mojich nejasných a trápnych úvah ma prebral až otravný zvuk budíka. Uvedomila som si, že je pondelok ráno a ja vôbec netúžim presedieť zvyšok dňa v lavici, lenže človek si nevyberá, či áno?

Rýchlo som na seba navliekla župan a rozutekala som sa do kuchyne s úmyslom napchať do seba všetko, čo uvidím. Milovala som raňajky a bola som schopná zjesť aj tonu jedla, nebyť toho, že ma mama strašne obmedzovala a Kate dookola opakovala, že som ako malé prasa, ktoré zožerie všetko, čo nezožerie jeho.

„Dobré ráno," ozvalo sa zo schodov a ja som od prekvapenia zdesene vykríkla.

„Ty- ty- ty," opakovala som a dookola krútila hlavou. „Čo tu ešte robíš?"

„Trocha som zaspal," zamrmlal unavene a pomaly zišiel až ku mne.

Och áno! Celkom normálne, keď vám v pondelok ráno vojde do kuchyne polonahý chalan, ktorého vôbec nepoznáte a pritom všetkom sa ešte tvári, akoby sa nič nedialo.

„Čo to robíš?" spýtala som sa nahnevane, keď suverénne prešiel až ku mne a bez dovolenia sa napil môjho pomarančového džúsu.

„Som smädný," vysvetlil a usmial sa, akoby to bolo celkom bežné, že sa v cudzom dome, rozpráva s cudzím človek a k tomu mu pije džús.

„Teba vychovávali opice?" spýtala som sa nabrúsene sledujúc ho pohľadom. Mal na sebe rifle zo včera, ktoré mu jemne padali z bokov. Vlasy mal rozcuchané na všetky strany a tvár až pokojne meravú. Snažila som sa vyhýbať pohľadu na jeho odhalenú hruď, ale nemohla som si pomôcť. Oči mi nakoniec zablúdili až k obrysu jeho jemných svalov na bruchu, a keby že nepoznám samú seba poviem, že slintám.

„Kľudne si ma odfoť, fotka vydrží dlhšie," zašepkal a hneď na to sa zvonivo rozosmial.

Pokrútila som hlavou, rýchlo od neho odvrátila pohľad a všetku pozornosť venovala svojim raňajkám.

„A nie, nevychovávali ma opice," odpovedal a mne trvalo hodnú chvíľku kým som pochopila.

„Tak potom je asi chyba v tebe," odvetila som ironicky.