Crazy In Love

48.kapitola

Niečo bolo rozhodne zle. Možno vo mne ten pocit spôsobovali tie krátke červené šaty, ktoré som mala na sebe, môj výrazný make-up, vysoké topánky, alebo celá táto party.

Niečo bolo zlé.

Sedela som sama v jednej z obrovských izieb, v rukách som zovierala fľašu vodky a v druhej krabičku cigariet.

Je tu vôbec dovolené fajčiť?

Prevrátila som oči.

Akoby ma to aj zaujímalo.

Vedela som, že to čo robím je ešte horšie než tie pocity, ktoré som v sebe uchovávala, ale potrebovala som sa nejako rozptýliť. A zatvoriť sa do izby, zasvietiť svetlo a oprieť sa o chladnú stenu bol ten najrozumnejší plán.

Hneď ako sme sem totiž prišli Cam sa niekam vytratila spolu s Hugom, ktorý so sebou dovliekol Chrisa. Ten sa spočiatku tváril ako veľmi ho zaujímam, ako je rád, že mi môže robiť spoločnosť, ale ako náhle okolo nás prešla prsnatá blondína zutekal ako starý dobitý pes. Keď som osamela, rozhodla som sa konať. Zhrabla som fľašu vodky, poobzerala sa dookola a nakoniec skončila v tejto hlúpej miestnosti.

Aspoň sa tu môžem utápať v žiali tak ako doteraz.

Stále ma to bolelo a aj napriek tomu, že som si to nechcela priznať, chýbal mi. Ten idiot mi chýbal viac než by mal. Myslela som na neho každú sekundu odkedy mi Cam povedala, že odišiel z mesta. Myslela som na neho, pretože to mi nikto nemohol vziať. Z mysle len tak nedokážete niekoho vytlačiť. Nie je to možné. S tým som si priložila fľašu k ústam a poriadne si odpila. Horká tekutina ma okamžite prebrala a oči sa mi naplnili slzami.

Sakra, nechcela som plakať.

Lenže čím dlhšie som tam sedela, tým horšie mi bolo. To totiž samota spôsobuje. Núti človeka premýšľať, spomínať a to všetko prináša bolesť. Obrovskú bolesť.

Moje myšlienky prerušila až hlasná hudba, ktorá dovtedy znela úplne ticho. Niekto otvoril a zatvoril dvere a hudba zase utíchla.

„Och," ozvalo sa nado mnou a ja som rýchlo zdvihla hlavu.

Stál tam chalan. V tvári zmätok a v ruke pohár s pivom. Chvíľu sa na mňa začudovane pozeral a nakoniec zo seba dostal. „Prepáč, netušil som, že tu niekto bude."

„Hej," odsekla som. „Slepý nie si."

Zdvihol obočie a jeho výraz sa zmenil na značne pobavený. „Niekto tu má dnes dobrú náladu."

„Fakt skvelú," zatiahla som ironicky a opäť som priložila už skoro prázdnu fľašu k svojim perám.

„Len mi nehovor, že si to celé vypila sama," zamrmlal a zatváril sa prekvapene.

Ten chalan má hádam tisíc podôb... alebo nie.

„Nie," zasmiala som sa. „Pomáhal mi Santa, Harry Potter a Tobias Eaton."

Čakala som, že sa rozosmeje, ale on namiesto toho nahodil zase nechápavý výraz. „Kto je Tobias Eaton?"

To vo mne vyvolalo krátky záchvat smiechu. „Štyri."