Crazy In Love

23.kapitola

Cam nakoniec ostala u mňa celý víkend. Do noci sme sa rozprávali a mne sa až v nedeľu večer podarilo dostať z nej celú pravdu. Vraj sa jej zdalo až príliš podozrivé ako sa k nej všetci z rodiny správali. Až priveľmi dobre, ako to sama zhodnotila.

Napokon jej mama s plačom vyrozprávala celú pravdu o tom, ako nemohla mať deti a preto sa rozhodli, že si jedno adoptujú. Cam vraj našli v jednom z detských domovov a hneď im padla do oka, pretože sa neustále usmievala. Mala len osem mesiacov, preto si na ten moment nikdy nespomenula. Z domu sa rozhodla utiecť kvôli tomu, že si nevedela poradiť s tým, čo je správne a čo nesprávne a tak som jej ponúkla dočasný azyl. Miesto, kde môže premýšľať a zároveň aj pomoc, kedykoľvek to bude potrebovať.

Bolo mi jej ľúto, no snažila som sa poskytnúť jej to čo najviac potrebovala. Svoje priateľstvo.

Rodičia to zo začiatku vôbec nechápali a kvôli tomu som ich musela poprosiť, aby Cam mohla u nás zostať, inokedy totiž s tým nemali problém. Obaja sa po mojich prosebných slovách tvárili nadmieru prekvapene, až nakoniec prikývli a ja som si uľahčene vydýchla.

Dni sme trávili v mojej posteli, pozerajú všetky filmy a seriály, ktoré nás v tej chvíli napadli, využili sme každú sekundu voľného času, aby sme na chvíľu zabudli na všetky problémy. A naozaj to pomáhalo. Čo sa týka Kate a jej príveskov, tie sme celý víkend nevideli, našťastie.

„Ahoj, Ria," pozdravil ma Tony v pondelok ráno, keď sme spolu s Cam konečne opustili náš dom. Opieral sa o svoje auto, s nohami prekríženými cez seba a s rukami na hrudi. Mal na sebe biele tričko a čierne rifle, na očiach slnečné okuliare a pery mu zdobil zvyčajný úsmev. Keď si uvedomil, že nie som sama, odtiahol chrbát od dverí a urobil pár nepatrných krokov dopredu smerom k nám.

„Ahoj, Cam," kývol hlavou a obe si nás zamyslene premeral. „Stalo sa niečo?"

Vzdychla som, trochu nahnevane zovrela ústa a rukou si prešla cez rozpustené vlasy.

Cam ho odzdravila a venovala mu úsmev. „Nič sa nestalo," mykla plecom a svoj pohľad obrátil ku mne, keď si všimla ako zaťato mlčím porazenecky rozhodila rukami.

„Môžem sa k vám dnes pridať? Teda," rozosmiala sa a ja som na ňu prekvapene pozrela. Celý víkend zo seba nedostala ani chabý úsmev a teraz ich rozdáva ako na počkanie.

Že by sa jej Tony páčil?

Och.

„Môžem sa s vami zviesť?" dokončila a naklonila hlavu.

Tony rýchlo prikývol a podal jej kľúče. „Si ochotná chvíľu počkať? Musím sa s Riou porozprávať."

„Samozrejme," zazubila sa a za pár nedbalých sekúnd už sedela v aute, tváriac sa akoby sa nič nedialo. Lenže vo mne vrel hnev a to skutočne, obrovský hnev.

„Ešte sa hneváš?" spýtal sa Tony ticho, pritom ako si zložil slnečné okuliare a zasunul si ich za golier trička.

Zaryto som mlčala.

„Takže áno," zhodnotil a pristúpil bližšie. Okamžite sa mi roztriasli kolená a rozbúchalo srdce, čo som prisudzovala vysokému adrenalínu a prevládajúcej zlosti.

„Prepáč, zase," zamrmlal a sklonil hlavu, keďže bol oveľa vyšší než ja. „Už som to povedal, nechcel som," šepol a jeho pery boli až priveľmi blízko k môjmu uchu.

Spamätala som sa a rukami sa zaprela o jeho hruď. „Daj mi pokoj, Cooper."

„Ale no tak, Ria," zatiahol znejúc prosebne. „Už som sa ti ospravedlnil, čo mám ešte urobiť?"

Polapila som dych a nahnevane mu prstom ťukla do hrude. „Nemusíš robiť nič."

„Takže si mi odpustila?" nadšene sa mu rozšírili oči a aj ten hlúpy, pekný úsmev.

„Nie ty idiot," zase som ho prstom štuchla. „Chcem, aby si mi dal pokoj."

„Čo som urobil?"

A po tejto otázke mi to nejak došlo. Nahnevane som ruky zovrela päsť a silno ho udrela do ramena.

„Všetko je to tvoja chyba," zavrčala som a päsťou som ho tentokrát trafila priamo do hrude. Odrazu som chápala, prečo všetky hrdinky v knihách využívajú túto alternatívu hnevu, bola príjemná.

„Čo je moja chyba?" opýtal sa, vôbec sa nesnažiac zastaviť moje zúrivé pokusy ublížiť mu.

„Keby si neprišiel do môjho života bolo by všetko fajn!" zrúkla som cítiac v očiach ďalší príval sĺz.

„Všetko si pokazil! Objavil si sa tu a úplne si ma zruinoval!"

Nebudem plakať, nebudem plakať.

Lenže Tony aj naďalej nečinne postával, nechávajúc ma nech mu päsťami udieram do hrude a nech zo seba dostávam všetky tie slová, ktoré sa pýtali von už niekoľko týždňov.

„A načo je to dobré? Aj tak ti ide iba o jedno, o Kate!"

Vtedy sa zatváril, akoby mu niekto strelil facku a prudko ma schytil za obe zápästia. Bola som udychčaná, roztrasená, nahnevaná a v očiach ma pálili slzy.

„Dopekla, Ria," vyslovil zúrivo. „Ty si ešte stále myslíš, že som tu kvôli Kate?"

Nenútene som prikývla a on porazenecky vzdychol.

„V jednom má pravdu, si vážne naivná," po tých slovách uvoľnil zovretie a cúvol dozadu.

„Netvár sa, že to tak nie je.. veď si s ňou spal!" obviňujúco som na neho ukázala.

Nahnevane skrčil obočie, zadíval sa na oblohu, niečo si ticho zamrmlal a nakoniec len pokrútil hlavou.

„Kto mlčí, ten svedčí!" nedala som sa.

„Mysli si čo chceš," odsekol a jazykom si navlhčil pery. „Pravda však je úplne iná."

„Tak prečo si tu? Prečo si stále so mnou?"

Tony urobil krok dopredu, schmatol ma za pás a prudko potiahol k sebe. Okamžite som mu obmotala ruky okolo krku a nechala sa stiahnuť do príjemného, teplého objatia. Jeho ruky aj naďalej slabo zovierali môj pás, nakoniec však svoje zovretie uvoľnil a opatrne sa s rukami presunul, až za môj chrbát. Keď si bol istý, že sa neplánujem odtiahnuť prisunul ma k sebe ešte bližšie, až som sa musela postaviť na špičky.

„Pretože chcem," pošepol mi do krku a tá odpoveď mi stačila na to, aby som pevnejšie zovrela ruky a zatvorila oči, opierajúc si hlavu o jeho plece.

Bolo mi fajn.