Crazy In Love

49.kapitola

To čo som cítila v ten večer, nebolo ani zďaleka tak hrozné, ako to, čo som cítila na druhý deň.

Tupá bolesť v hlave, nevoľnosť a sucho v ústach. Cítila som sa akoby ma prešiel parný valec. Nemohla som sa ani pohnúť, bez toho, aby som trápne skuvíňala. Lenže boli aj horšie veci. Napríklad spomienky, ktoré sa mi z ničoho nič ako záblesk zjavovali v mysli. Jedna horšia ako druhá. Najprv som to nechápala, JA predsa nie som taká... ale opak bol pravdou.

Možno som v tú noc naozaj prekročila hranicu svojich možností. Možno som sa ozaj správala, akoby som to nebola ja. Ale nič z toho čo sa stalo sa už nedalo vrátiť späť.

Áno, opila som sa. Divoko som tancovala, nechávala som ostatných chalanov, aby sa ma dotýkali tak ako sa ma dotýkal on a dovolila som si ešte viac... dovolila som si omnoho horšie veci.

To predsa nie som ja. Ozývalo sa mi v mysli tak hlasno, že som sa bála, že to ľudia okolo mňa môžu počuť aj cez hlasnú hudbu. Našťastie nepočuli a ja som aj naďalej robila hlúposti.

Keď som sa po hodine neúspešných pokusov konečne dostala z postele a spustila na seba nepríjemný príval studenej vody, moju myseľ naplnila ďalšia spomienka. Táto ma však zamrazila, zbavila dychu a úplne dostala. Bola to spomienka na chalana, ktorý ma pri drzom tancovaní pritlačil ku stene. Obaja sme sa rozosmiali, obaja sme nevnímali nič iné len jeden druhého a v tej chvíli, práve v tej chvíli som opäť myslela na Tonyho. Ani neviem ako sa to stalo, kto urobil prvý krok, ale naše pery sa stretli v žiadostivom bozku.

Áno, ten chalan bol Jeremy.

Matne som si spomenula ako ma chytil za zadok, ako ma pohladil po vlasoch, ako dookola niečo šepkal. Odrazu sme boli v jednej z prázdnych izieb, už po druhýkrát za jeden večer. Tentokrát sme sa však nerozprávali, len sme padli na postel, neustále sa bozkávajúc a skôr než sme zo seba stihli strhnúť šaty, úplne som sa spamätala.

„Och, bože," vydýchla som, zatvorila oči a pomaly sa zosunula po chladnej stene až na zem.

Výčitky, obrovské výčitky, presne to som cítila. Tá spomienka spôsobila, že som sa roztriasla a zase rozplakala. V poslednej dobe totiž nerobím nič iné, len plačem. Pravda však bola, že celý ten čas ako ma Jeremy bozkával som nemyslela na neho, ale na Tonyho. Na jeho ruky, na jeho pery, na neho.

Domov ma priviedla Cam, ktorej som skočila s plačom do náručia, hneď ako sa mi podarilo ujsť z tej prekliatej izby. Najprv sa vypytovala, prečo plačem a či mi niekto niečo urobil, ale keď pochopila, že zo seba nič nedostanem, nechala to tak.

Som troska, zamilovaná, hlúpa troska.

*

Trvalo mi to ďalších pár týždňov, aby som sa z toho dostala. Konkrétne tri. Tri dlhé týždne, ktoré som strávila zatvorená doma.

Aj napriek tomu, že bolo leto a ľudia sa potulovali po vonku, ja som preferovala samotu. Pretože, keď je človek sám nikto mu nemôže ublížiť, pokiaľ si teda neubližuje sám. Vtedy to je úplne o inom.

Nakoniec som sa však premohla a urobila som pár dôležitých krokov, až k domu pani Nicolnsnovej. Tá sedela vonku na záhrade, na jednej zo svojich pohodlných kresiel a v ruke zovierala šálku čaju. Aj napriek tomu, že bolo extrémne teplo mala úsmev na perách a pokojný výraz v tvári.