Crazy In Love

18.kapitola

„Možno sa nič nedeje, len si to priveľmi pripúšťaš, dievčatko," zamrmlala pani Nicolnsnová a ja som sa unavene oprela o vlastnú ruku.

„Nepripúšťam, všetko sa kazí," odvetila som a mrzuto si zahryzla do pery.

Bol piatok. Najlepší, no zároveň najtragickejší deň v týždni.

Od utorka sa toho veľa nezmenilo. Aj naďalej ma prenasledovali veci, ktoré sa mi za bežných okolností nestávali. Napríklad som si v stredu našla v skrinke zdochnutú myš. Vyľakalo ma to na toľko, že ma museli odniesť na ošetrovňu, kde mi sestrička podala tabletky, na ktoré som alergická. Lenže to sme nevedeli, ani ja a ani ona, a keď som sa začala dusiť, všetko vyplávalo na povrch.

Vo štvrtok som si po dvoch dňoch všimla, že nemám doma ani jedného z rodičov. Preto sa u nás Amy s Mirandou vyskytovali takmer stále a ja som sa musela premáhať, aby som ich nezhodila z balkóna, alebo rovno zo schodov.

Kate sa popritom všetkom tvárila, akoby sa jej celá záležitosť vôbec netýkala.

Čo sa týka Tonyho ten sa aj naďalej zdržiaval v mojej prítomnosti. Každé ráno po mňa prišiel a poobede ma odviezol naspäť domov. Aj keď to bolo veľmi milé, iritovalo ma to.

„Nič sa nekazí, dievčatko," vyslovila pani Nicolnsnová a chytila ma za ruku. „Všetko je to len v tvojej hlave."

A presne to sa mi snaží nahovoriť už od utorka.

Ak sa teda „toto" všetko odohráva len preto, že mám niečo v hlave, mali by ma zavrieť do blázinca, alebo by mi mali dať nobelovú cenu za dokonalé nešťastie.

„Možno by som mala ísť domov," vzdychla som. „Je dosť neskoro a stavím sa, že sa naši už dávno vrátili."

„A kdeže to vôbec boli?" spýtala sa a zaujato si ma premerala.

„Nikto netuší," mykla som plecom a jemne jej stisla dlaň. „Môžem teda odísť?"

„Ale prosím ťa," mávla rukou a pohladila ma po líci. „Aj ty musíš troška žiť, navyše ja si tu už sama nejako poradím. Dneska dávajú nový diel upírských denníkov."

Nechápavo som nadvihla obočie. „Len mi nehovorte, že pozeráte.. upírske denníky?"

Pani Nicolnsnová sa rozosmiala a hravo prikývla. „Prečo nie, mám rada mladých, krásnych chlapov a v tom seriály ich je neúrekom!"

„Och," rukami som si zakryla tvár. „Už v živote si kvôli vám nepozriem ďalšiu časť!"

„Už choď, Ria," posúrila ma. „Nechcem, aby si kvôli mne mala nejaké problémy."

„Vyháňate ma, lebo sa chystáte slintať..."

„Choď," prerušila ma a ticho sa pritom chichotala.

Ešte posledný krát som pokrútila hlavou nad jej detinským správaním a vybrala som sa domov.

A tam ma čakalo naozaj to najväčšie prekvapenie z hitparády tých najväčších prekvapení. Rodičia doma neboli, no namiesto nich sa vo všetkých izbách tlačila ďalšia stovka úplne cudzích ľudí.