Crazy In Love

22.kapitola

Domov som sa vrátila krátko pred poludním. Vyzula som si topánky, mikinu zavesila na drevený vešiak, zhlboka sa nadýchla, pripravená čeliť všetkým možným situáciám a pomaly som prešla až do kuchyne. Cestou som si všímala čiastočný neporiadok, ktorý sa ešte povaľoval na zemi, po tej hlúpej party. Stislo mi žalúdok a chystala som sa rýchlo vytratiť, lenže vtedy sa na mňa otočili všetky páry oči a ja som sa cítila prichytená.

„No vitaj," zamrmlala mama kývajúc hlavou smerom k otcovi, akoby sa mu snažila niečo naznačiť.

„Ahojte," pozdravila som a silene sa usmiala.

„Ahojte?!" skríkla a dlaňami rozzúrene plesla o stôl. Všetci, teda Kate, otec a mama, sedeli za jedálenským stolom, sledujúc ma pohľadom, ktorý mohol aj vraždiť. Odrazu som sa cítila akosi príliš sama.

„Prídeš domov a jediné čo nám povieš je hlúpe ahojte?" spýtal sa otec a nechápavo pokrútil hlavou. Chystala som sa niečo povedať, ale do reči mi skočila mama, vstávajúc od stola s pohľadom upretým na zem. „Kde si bola?" opýtala sa a do rúk schytila igelitové vrecko. Prešla kúsok od stola a zohla sa po ďalšie plastové poháre, ktoré sa tam ešte ktovie prečo povaľovali.

Vedela som, že nemôžem povedať pravdu, aj napriek tomu, že som bola dospelá osoba, ktorá si mohla robiť čo chce, rodičia by to nepochopili.

„Bola som u pani Nicolsnovej," zaklamala som trocha priduseným hlasom.

Po mojej odpovedi si všetci vymenili pochybovačné pohľady a ja som vedela, že Kate im určite vytárala celú pravdu.

„Aspoň nám neklam," odvetila mama a sklamane si ma premerala. „Kate nám povedala kde si bola."

„Jasné, že povedala," odsekla som, otáčajúc svoju pozornosť k sestre. „Inak by asi nezaspala, však Kate?"

„Mňa do toho neťahaj," pyšne zdvihla hlavu a mávla rukou. „Musela som povedať, kam si išla, keďže som ťa videla. Nie som totiž klamárka ako niekto," prekrížila si ruky na prsiach a provokačne sa usmiala.

Nenachádzala som v sebe dostatočne vhodnú odpoveď a tak som len pokrútila hlavou. Rodičia sa aj naďalej tvárili, akoby zaryto premýšľali, aký trest by bol pre mňa vhodný. Videla som na ich tvárach, že sa chystajú na niečo veľmi výnimočné a z celej tej pretvárky mi bolo na zvracanie.

Nakoniec prehovorila mama, hlasom zastretým a tichým, až som takmer musela nastražiť uši, aby som ju dobre počula. „S otcom sme sa o teba báli, Ria."

Prekvapene som zlapala po dychu a hneď na to sa aj hlúpo rozkašľala, načo sa Kate hlasno rozosmiala hovoriac niečo o tom, že klamstvá mi idú do hlavy celkom ľahko.

„Lenže táto situácia sa nesmie opakovať," pokračovala mama o trochu hlasnejšie. „A preto sme sa dohodli, že ti zakážeme všetky mimoškolské aktivity."

„Čože?" zvreskla som pobúrene. „To predsa nemôžte!"

„Ale môžeme!!" ozval sa otec rovnako naštvaný ako ja. „Pozri Ria, viem, že je to nespravodlivé a trochu kruté, ale vymykáš sa nám z pod kontroly a my takto ďalej nevládzeme."

Celý jeho prejav ma rozohnil natoľko, že som zo seba vypustila prvú blbosť, ktorá mi prišla na um.

„Tebe sa veľa vecí vymyká z pod kontroly, však ocko?"