Crazy In Love

9.kapitola

„Musím si s tebou vážne pohovoriť Ria," začala mama, hneď ako som sa v ten deň objavila v kuchyni. Bolo šesť hodín večer, vonku už bola tma a ja som sa unavene zvalila na barovú stoličku, lakťami sa opierajúc o drevený parapet.

„Som samé ucho," naznačila som ironicky, hlavu si podopierajúc päsťami.

Mama skrčila obočie a pokrútila hlavou. „Dnes mi volal riaditeľ," začala ticho a ja som vedela, kam táto konverzácia bude smerovať. „Som nesmierne sklamaná, nesmierne."

Ako vždy, pomyslela som si, lenže navonok som sa tvárila ľahostajne.

„Nič mi k tomu nepovieš?"

Pomykala som plecami, zahryzla si do pery a pokrútila hlavou. Chcela som jej tým naznačiť, že sa vôbec nehanbím za to, čo som urobila. Že je mi to v podstate jedno.

„Ja už vážne neviem ako to s tebou zvládať, Ria," vzdychla a ruky si utrela do utierky. „Posledný rok si ako vymenená. Začala si sa inak obliekať, inak správať a my s ockom netušíme, čo sa ti stalo."

Prekrútila som očami, práve v tej chvíli, keď na mňa zmučene pozrela. Chcela som, aby to videla, to bol jediný dôvod, prečo som to urobila. Celé moje vnútro totiž zbĺklo hnevom. Túžila som jej vykričať do tváre všetko, čo som cítila. Každý jeden deň, každú jednu minútu, keď ma pateticky ničila. Chcela som, aby vedela, ako som to všetko vnímala, ale namiesto toho som zaryto mlčala.

„Nič k tomu nepovieš?" skríkla celá červená v tvári. Moje podvedomie tušilo, že je vytočená, až na maximum, ale nemienila som vzdať to, čo som začala. „Fajn!" zamrnčala. „Ako len chceš, mladá dáma, okamžite odíď do svojej izby a zostaň tam, až kým nepochopíš, čo si urobila!"

Vykrivila som ústa v silenom úsmeve. „Pekný trest, vlastne celkom výnimočný," sarkasticky som zdvihla obočie. „Ak si si nevšimla, mamička. Vo svojej izbe sedím už celých osemnásť rokov!"

Nahnevane som prešla okolo nej, ignorujúc jej zlostný výkrik o tom, že je moja matka a že to správanie v jej dome netoleruje. Chystala som sa zatvoriť vo svojej izbe, zvaliť sa na posteľ a napchať si do uší slúchatka, ale na chodbe som natrafila na Kate.

Bola oblečená v krátkej sukničke, v tope, čo jej odhaľoval pupok a na sebe mala len slaboružový svetrík. Vlasy mala vyčesané dohora, na perách ten svoj zvyčajný červený rúž a oči orámované čiernou očnou linkou.

„Zdá sa, že niekto dnes nemá dobrý deň," zatiahla spevavo skenujúc ma pohľadom.

„Daj mi pokoj," zavrčala som, odhodlaná prešmyknúť sa popri nej, až do svojej izby. Ale ona mala zrejme iné plány, pretože mi s chabým pokrútením hlavy zatarasila cestu.

„Nie tak rýchlo," vzdychla a ruky si prekrížila na bujnom poprsí, ktoré som ja po nej zrejme nezdedila.

„Čo odo mňa chceš?" spýtala som sa, napodobňujúc jej krok a taktiež si krížiac ruky na prsiach.

Kate sa na široko usmiala, rukou si prešla po brade a zamyslene si ma obzrela. „Vážne nechápem ako my dve môžeme byť sestry."

„Toto sme už riešili," odvetila som nabrúsene, keď som sa opäť márne snažila prejsť popri nej.

„Počuj, nemám veľa času. Je piatok a ľudia ako ja, chodia v piatok vonku," zasmiala sa a pobavene pritom nadvihla obočie. „To je dôvod prečo si ty každý piatok doma. Ľudia ako ty, to jednoducho robia. Ako ich to len volajú..." zamyslene sa pozrela hore a potom naspäť na mňa. „Lúzri?"

„Och," dramaticky som si zložila ruku na mieste, kde mi tĺklo srdce. „Ak toto mala byť jedna z tvojich dokonalých urážok tak sa nevydarila." Lenže v skutočnosti sa jej to celkom podarilo. Aj napriek tomu, že som sa tvárila ako v pohode zvládam jej urážky, vnútri ma to poriadne bolelo. Bolo to tak vždy, keď sme sa pre niečo pochytili, čo sa samozrejme dialo takmer stále. Kate mala pripravený vždy ten najlepší argument, najhoršiu urážku, najpremyslenejší úder a ja som sa nezmohla na nič, len na predstieranie.

„Netvár sa, akoby sa ťa to vôbec nedotklo," zasyčala. „Ty a tvoje beznádejné herecké výkony, myslíš, že som natoľko hlúpa, aby som nevidela, ako veľmi sa ťa to dotklo?"

Posunula som sa o krok dozadu, akoby som zrazu pred ňou stála úplne nahá. Netušila som ako sa jej to podarilo, odhaliť moje najväčšie tajomstvo. Odhaliť niečo, čo som sa snažila zakrývať niekoľko rokov. No v tej chvíli mi to bolo úplne jasné, poznala ma, až príliš dobre na to, aby som to pred ňou dokázala ukryť.

„Si rovnako zraniteľná ako tie malé patetické mrchy zo školy," pokračovala a jej slová sa do mňa zabodávali ako čerstvo nabrúsené dýky. „Stačí jedno slovo a všetky plačete. Ako deti," zagúľala očami a potiahla si lem svetra bližšie k sebe. „Som až príliš silný súper na to, aby si vyhrala, Ria."

Premohla som slzy, potlačila som ston a prebodla som ju nenávistným pohľadom. V tej chvíli som pozbierala všetku stratenú rovnováhu akú som v sebe ešte našla a vyrovnaným hlasom som prehovorila. „Vieš čo je patetické? Že ťa celá škola pokladá za kráľovnú, za vodkyňu, ale pritom si iba sebecké decko, ktoré si neváži ani len kúsok toho čo má!"

Tentokrát to bola ona, ktorá pôsobila šokovane, ale trvalo to len chvíľku, pretože sa hneď na to rozosmiala. „A vidíš," podotkla. „To je ten rozdiel medzi nami dvoma. Ja som pre každého niekto a ty si pre všetkých nič. Smutné, ale pravdivé."

„Vypadni mi z cesty Kate," vytisla som zo seba pomedzi zovreté zuby.

No ona len pokrútila hlavou a opäť sa na mňa zadívala jedným zo svojich primitívnych pohľadov.

„Vlastne toto nebol dôvod, prečo som ťa zastavila."

Nadvihla som obočie a nechápavo naklonila hlavu.

„Chcela som ťa upozorniť, že nech robíš čokoľvek, okamžite s tým prestaň," vystrčila prst a takmer mi ho vpichla do oka, nebyť môjho zrýchleného reflexu, cez ktorý som sa bleskovo odklonila z jej dosahu.

„Prestať s čím?" opýtala som sa úplne zmätene.

„S Tonym," vysvetlila a ruky si zase raz prekrížila na hrudi.

„Čo s ním?"

„Daj mu jednoducho pokoj," odvetila a konečne odstúpila z cesty.

Po tomto jej krátkom upozornení som to bola ja, čo sa rozosmiala. „Ale čo je? Že by naša kráľovná Kate nemala dostatok zbraní na to, aby odlákala chlapca od svojej malej, patetickej sestry?"

Kate sa zúrivo zvrtla a silno buchla svoje rameno o to moje, pritom ako prechádzala popri mne.

„Nezahrávaj sa so mnou, Ria."

„To by som si nedovolila," precedila som pomedzi zuby a silno som za sebou zabuchla dvere.

Unavená a urazená som sa hodila na posteľ, okamžite premáhajúc dotieravé slzy. V jednom mala Kate pravdu, naozaj som bola patetická ako ostatné baby zo školy a po večeroch som si vyplakávala oči, ako malé decko. Lenže nemohla som tomu pomôcť.