Crazy In Love

27.kapitola

My ľudia sme ochotní urobiť všetko, len preto, aby náš život bol dokonalý. Už od malička sa snažíme okolo seba udržiavať tých správnych ľudí, snažíme sa učiť v škole, aby sme to so svojím vzdelaním dotiahli čo najďalej.

Trávime všetok svoj voľný čas ignorovaním vecí, ktoré nás môžu urobiť šťastnými. Nebojíme sa vymeniť šťastie, len pre lepšiu budúcnosť. Celý život čakáme na zázrak, na niečo, čo nám zmení život, ale niečo také nikdy nepríde. Neuvedomujeme si, že všetko krásne máme okolo seba a stačí to len premeniť, stačí si to len užívať, stačí to prijať.

Čakáme na dokonalý život, na dokonalú prácu, na dokonalého muža, výnimočné deti. Stále len čakáme, pritom všetky tie maličkosti sú tak ľahko dosiahnuteľné. A ja som si to uvedomovala, aj ja som vždy len čakala na tú najvhodnejšiu príležitosť a pritom som od seba odtláčala veci, ktoré boli správne. Lenže nakoniec mi to došlo a to poznanie, že okolo mňa ešte stále existuje šťastie ma privádzalo do šialenstva, rovnako ako aj Tonyho pery.

Cítila som ich na tých svojich celú cestu autom. Cítila som ich jemnosť, ich ľahkosť, to ako sa obtierali o tie moje a ešte stále som na tele mala nespočítateľné množstvo zimomriavok. Nevedela som čo bude ďalej, ako to všetko bude pokračovať, ale na tom vôbec nezáležalo.

„Nad čím premýšľaš?" spýtal sa ma Tony, keď zaparkoval auto priamo pred našim domov. Bolo niečo krátko po desiatej a všade naokolo ani nohy. A mňa zachvátili obrovské výčitky svedomia, pretože som mala o desiatej sedieť v škole, nie v aute, s chalanom, ktorému to bolo zrejme všetko jedno.

„Ok, Ria, začínaš ma desiť. Tváriš sa akoby si to všetko ľutovala a..."

Rýchlo som mu skočila do reči. „Nič neľutujem," s tými slovami som sa zase raz hlúpo začervenala a sklonila hlavu, aby mi vlasy dostatočne zakryli tvár.

„Som rád, keď si takáto úprimná," zasmial sa a to otrasné teplo na mojej tvári sa o čosi znásobilo.

„Nechceš ísť dnu?" spýtala som sa napokon po krátkom tichu. „Aj tak sú všetci preč."

„Nie je ešte nejako skoro na takéto neslušné návrhy?" protirečil mi so smiechom a ja som si bola takmer istá, že sa červenám viac ako kedykoľvek predtým. „Kebyže ťa nepoznám tvrdil by som, že sa snažíš zneužiť situáciu a dostať ma do po..."

„Buď ticho," okríkla som ho so smiechom a odopla si bezpečnostný pás.

„Len aby si vedela," začal Tony a tiež si uvoľnil pás. „Nechal by som sa nahovoriť na takú jednu, celkom rýchlu, teplú..."

„Buď ticho," zopakovala som a silno ho strčila do ramena, načo sa rozosmial a jemne ma schytil za zápästie.

„Chcel som povedať pizzu," zazubil sa. „Ale keď inak nedáš."

„Si strašný idiot," pokrútila som hlavou a venovala mu široký úsmev.

„To ty obraciaš všetko čo poviem na totálnu perverznosť," upozornil ma a povolil svoje zovretie.

„Všetko čo povieš tak totiž znie," nedala som sa a rýchlo vystúpila, trieskajúc sa za sebou dverami. Vôbec ma neprekvapilo, že ma Tony nasledoval. Obavy, ktoré ešte pred pár minútami trápili moju hlavu sa celkom vytratili a nahradil ich pokoj. Nech sa totiž medzi nami dvoma udialo čokoľvek, nech ten bozk znamenal hocičo, stále sme sa k sebe správali rovnako ako pred tým a to poznanie mi stačilo, aby som si uvedomila, že sa nič nezmenilo.

Boli sme to stále my.

„Dal by som milión za to, kebyže viem na čo stále myslíš," hlesol Tony akonáhle sme si obaja vyzuli tenisky a zvalili sa na obrovský gauč, len pár centimetrov jeden od druhého.

Mierne som sa zapýrila, keď mi jeho slová začali dávať význam a hneď na to som opäť očervenela, tentokrát zdesená predstavou, že by mi Tony videl do hlavy. To by potom vedel, že som sa v tej chvíli túžila na neho vrhnúť a vyskúšať, či to čo sa stalo na cintoríne vôbec niečo znamenalo.

Zlá, zlá Ria!!

„Môžme si pozrieť nejaký film, objednám pizzu, dobre?" zamrmlala som a rýchlo vstala, lenže Tony ma prudko schytil za ruku, tak, že som opäť dopadla na pôvodne miesto, tentokrát však bližšie k nemu.

„Ja len," usmial sa a naklonil bližšie k mojej tvári. „Postaraj sa, aby na tej pizzi bola aj extra porcia kukurice," šepol. „Milujem kukuricu."

Boli sme tak blízko, že som bola schopná vnímať iba jeho intenzívnu farbu oči a to ako sa na mňa díva, akoby som pre neho znamenala niečo viac. Chcela som mu povedať, že v skutočnosti kukuricu moc nemusím, ale nebola som schopná porušiť tak dokonalý moment. Namiesto toho som prisunula svoju tvár ešte bližšie, až sme sa dotýkali nosmi a bola som pripravená znovu ho pobozkať, tentokrát to všetko urobiť sama, ukázať mu, že aj vo mne to niečo.. zlomilo, ale to by vedľa mňa musel sedieť niekto úplne iný.

„Som vážne hladný Ria," zamumlal ticho a krátko zažmurkal, čo ma donútilo odtiahnuť sa a nahnevane pokrútiť hlavou. „Všetky DVD-čka nájdeš na tamtej poličke," ukázala som prstom vedľa televízora a urazene odpochodovala do kuchyne.

Jasné, že ma to nahnevalo! Jasné, že som sa cítila potupená a jasné, že som sa nechystala urobiť už ďalší krok! Radšej som rýchlo vytočila číslo na donáškovú službu a objednala nám pizzu, s extra porciou kukurice. V kuchyni som nenašla žiadne známky života, len na chladničke maličký ružový papierik a na ňom napísané.

Vrátim sa neskoro v noci, s láskou ocko.

Trochu ma to sklamalo, pretože som sa sním chystala rozprávať a ospravedlniť sa mu, že som zničila jeho manželstvo a možno aj celú rodinu, ale koniec koncov, vždy sa nájde vhodná príležitosť, ako to urobiť.

Keď som si bola istá, že som vychladla a všetok hnev zo mňa opadol, vybrala som sa späť do obývačky, kde som našla Tonyho sedieť na gauči, s nohami vyloženými na konferenčnom stolíku.

„Nevedel som čo mám vybrať," mykol plecom a ľahko sa usmial. „Tak som to nechal na náhodný výber, nech je to spravodlivé."

„Ako si to mohol nechať na náhodný..."

Tony ma prerušil hlasným zívnutím a provokačne nadvihol obočie. „Jednoducho. Zatvoril som oči a schytil prvú vec, ktorá sa mi dostala pod ruky. Teraz láskavo posaď svoj krásny zadok vedľa mňa a užívaj si film."

„Musím ti to stále pripomínať," mrmlala som kráčajúc smerom k nemu. „Si strašný idiot."

„To už som počul," prikývol a keď som sa k nemu posadila prisunul sa bližšie, tak aby medzi nami nebol žiaden voľný priestor. Bez dovolenia si prehodil ruku okolo mojich pliec a spokojne sa uvelebil. Donútila som sa nepatrne zodvihnúť hlavu a zadívať sa na jeho tvár, zatiaľ čo sa v televízore ozvali prvé tóny akejsi hudobnej znelky. Musela som samej sebe priznať, že pred tým som bola vážne slepá, keď som si nevšimla, že Tony je v skutočnosti viac, než pekný.

V tej chvíli, keď očami sledoval telku a nevenoval mi ani štipku pozornosti som si uvedomila, čo všetko sa mohlo zmeniť, kebyže som viac všímavá.

Náhle však jeho pohľad spočinul na mne a ja som s tým hlúpym začervenaním odvrátila pohľad. To sa pri ňom musím stále červenať ako hlúpa naivná školáčka?

Už- už som si bola istá, že si ma zase začne doberať, ale on ma namiesto toho jemne chytil prstami za bradu a otočil moju hlavu späť k nemu.

„Nemusíš sa hanbiť preto, že na mňa pozeráš, nevidím na tom nič zlé," dostal zo seba chrapľavým hlasom, no tentokrát to vôbec neznelo, akoby si zo mňa uťahoval.