Denník Tých Čo Prezili (1)

3

Jeho oči sa pomaly rozlepili a oslnivá žiara ohňa ho oslepila. Zdvihol ruku pred tvár, aby sa ochránil pred svetlom, ktoré ničilo jeho zrak. Ani nevedel kedy a ako zaspal. Napokon si však spomenul na svoje plány a tak sa rozhodol všetko riešiť okamžite.
Vstal, no zatackal sa. Zdalo sa, že sa znova zvalí na zem. Jeho telo ho však napokon poslúchlo a po malej chvíľočke fungovalo tak ako malo. Rozospanie ustúpilo a jeho mozog bol pripravený znova myslieť aj na zložité plány, ktoré mu ho pretínali zo všetkých strán a dakedy sa cítil ako keby jeho rozum nebol zohratý s jeho dušou a telom.
Prešiel pár krokov ďalej, na druhú stranu jaskynnej miestnosti a z malého stalagmitu schmatol čiernu koženú bundu, ktorá mala prvky ochrannej vesty. Obliekol si ju. Keď bol rozhodnutý pobrať sa, začal hľadať nejaký väčší papek alebo niečo horľavé.
Nehľadal na veľa miestach, ale jednoznačne prezrel miesta, kde by mohli byť nejaké potrebné veci. Keď sa pred tromi rokmi schoval v tejto podzemnej jaskyni, podarilo sa mu so sebou z povrchu vziať aj lekárničku, vojenskú debničku a niekoľko fitness tyčiniek.
Otvoril vojenskú debničku a prehrabal sa rôznymi vecičkami, ktoré sa v nej povaľovali. Bolo tam mnoho plynových masiek a jedna drobná zbraň, ktorá je schopná odrovnať menšie zmutované príšerky.
Napokon však objavil niečo, čo hľadal. Mal síce na oheň mnoho papekov a koreňov ktoré pretínali pôdu, ale potreboval niečo čo vydrží dlhšie. Našťastie sa v debničke nachádzala pochodeň. Daniel vykrivil pery do chabého úsmevu a podišiel k Shondel.
"takže Shondel, sme pripravený vyraziť na povrch," usmial sa na ňu a špičku pochodne strčil do ohňa. Plamene lízali drevo obalené textilom a poliate petrolejom, až napkon zapálili oheň, ktorý mal Danielovi posvietiť na ceste von.