Denník Tých Čo Prezili (1)

37

"Čo budeme robiť?" spýtala sa Denise a prehrabla si vlasy. 
"Musíme zistiť, o čo tým hajzlom ide, nájdeme ich základňu, musíme však počkať na Jacka," povedal jej a chytil ju za ruku. Denise sa k nemu privinula a jemne mu rukami objala trup. 
"Som strašne rada, že sme ťa vtedy našli a priviedli do bunkru," povedala mu a v tom momente sa ich pery stretli vo vášnivom bozku. Daniel ju hltal každým svojím nádychom. Bozk bol hlboký a spojenie medzi nimi by pokojne mohlo byť výsledkom mágie. 

Jack zdvihol vrtuľník do vzduchu, vrtuľa preťala oblohu. Jack stroj nasmeroval k priestranstvu za mestom a Clare hodil vysielačku do lona. 
"Spoj sa s Danielom, poviem ti, aké inštrukcie mu máš dať," zakričal, aby prehlušil zvuk vrtuľníka. Clare prikývla a stisla vysielačku v ruke. 
"Daniel," prehovorila do vysielačky. "Daniel počuješ ma?" po chvíli sa z nej ozval mužský hlas, ktorý stopercentne patril Danielovi. 
"Clare, si to ty?" ozvalo sa odtiaľ. Clare mu dala kladnú odpoveď a začala s inštrukciami. 
"Máme vrtuľník, takže vás vieme bezpečne vyzdvihnúť, musíte však ísť niekam vysoko, na strechu nejakej budovy alebo niekam," odmlčala sa, "hore je to bezpečné, žiadni zombie, ani hady," dohovorila. 
"Fajn, niečo vyskúšame," to bolo posledné, čo z vysielačky vyšlo. 

"Musíme ísť niekam vysoko, prídu vrtuľníkom," povedal Daniel Denise. Prikývla.
"Dobre, takže musíme ísť na strechu niektorej z týchto budov, sú najvyššie," ukázala na dve obrovské zničené budovy, ktoré ich obklopovali. Denise sa teda pobrala k vstupu. Daniel ju však zahamoval rukou.
"Nemôžeme ísť cez budovu, nevieme koľko nemŕtvych tam môže byť, ale myslím, že veľa," riekol, "vyšplháme sa oknami a po rímsach," povedal jej a Denise mu dala za pravdu.
"Vieš, že urobím všetko, čo mi povieš," riekla vážne, "inak by som porušila dohodu," zasmiala sa napokon a pritisla sa k nemu. "Tak, ideme na to?"