Denník Tých Čo Prezili (1)

32

"To vám nemôžem dovoliť," povedal Jack, keď ho Daniel a Denise oboznámili so svojím plánom. Obaja sedeli na kreslách pred jeho stolom a on s lakťami podoprenými na stole pozeral raz na neho a raz na ňu.
"Nemôžem riskovať vaše životy, teraz ste jednými z nás a musím zaistiť vaše prežitie a k tomu ste moji najlepší bojovníci..."
"Vidíš, práve preto by si nás mal pustiť, Jack, mi to vyriešime," doprosoval sa stále Daniel. Jack však len krútil hlavou.
"Prosím ťa, my to zvládneme, dokážeme zachrániť týchto ľudí i celý svet," zaplietla sa do rozhovoru Denise. A nepreháňala. Ak hovorili vojaci pravdu a oni majú protiliek, mohli by ho ukradnúť a rozšíriť ho a zabrániť tak infekcii.
"Ani nemusíme bojovať a báť sa o svoje životy," ozvala sa napokon.
"Čo tým chceš povedať Denise?" Opýtal sa jej Daniel a teraz k nej otočil hlavu.
"Majú vraj Antivírus, takže by nám stačilo preniknúť do ich základne, ukradnúť Antivírus a vrátiť sa späť," rozhodila rukami. Daniel zvraštil obočie. Napokon sa mu nadšene rozšírili zreničky. "To je..." Jack mu však skočil do reči.
"...veľmi zlý nápad," dokončil za neho Jack. Obaja sa na neho zamračili.
"Ale musíme niečo spraviť, inak dlho neprežijeme, to snáď vieš," hovorila Denise.
"Viem len to, že sa musím postarať o ľudí ktorí prežili a prežiť chcú, nemôžem teda riskovať vaše životy, ako som povedal, ste najlepší bojovníci, ktorými ma osud obdaril a tak vás chcem tu..." Nedal sa zlomiť.
"Prepáč Jack, ale ja tu neostanem, sme niečomu na stope a chcem zistiť viac, pristupujem na plán Denise, nájdeme protiliek a vrátime sa," povedal napokon Daniel rozhodne. Jack si len rezignovane vzdychol.
"Fajn, tak ste ma presvedčili, ale vezmite si so sebou aspoň vysielačku, aby sme boli stále v spojení," požiadal ich a na to obaja pristúpili. Podal im teda vysielačku a Daniel si ju vzal.
"Tak kedy odchádzate?" Opýtal sa napokon Jack.
"O chvíľu, ešte niečo zjeme a pôjdeme," odvetil mu a spolu s Denise vstali z kresiel a vyšli von z pracovni.

James a Alec kráčali smerom do mesta, no Alec bol už úplne bez síl a potreboval si odpočinúť. Nechcel si spraviť hanbu a len tak zastaviť tak šiel dovtedy, dokiaľ jeho telo nezaprotestovalo a on spadol na zem.
"Alec, si pohode?" Spýtal sa ho James. Alec prikývol a ľahol si na zaprášený asfalt. James si sadol k nemu a z vrecka vybral denník. Otvoril ho na čistej strane a začal si čítať Danielove zápisky. Alec na neho zapískal a keď James k nemu zdvihol zrak Alec mu hodil ceruzku. James sa mu poďakoval a priložil tuhu k papieru.

Milý denník

Bunker je zničený a naša skupina zanikla, stále sme nenašli Daniela a Denise, no máme väčší problém, s Alecom sme ostali bez prístrešia v tomto krutom svete a sme ľahká korisť pre zombie. Máme v pláne nájsť ľudí, ktorí uniesli Denise a požiadať ich o prístrešie, no Alec je už so silami na dne a dostať sa do mesta a bezpečne ním prejsť bude brutálne ťažké. V tomto svete však už nič nie je jednoduché a preto sa pokúsime spraviť všetko tak, aby sme sa dostali do skupiny ľudí a našli Daniela a Denise. Danielova mačka sa tiež stratila, stále neviem, ako mu to poviem keď sa s ním stretnem.

James Pratt

James zrazu na temene hlavy zacítil chladný dotyk hlavne revolvera. Zdvihol ruky nad hlavu a zapozeral sa na Aleca, ktorého pod krkom držal akýsi muž oblečený ako vojak. A bolo ich tam viac. Boli oblečení v čiernych kombinézach, mali čierne helmy s čiernymi sklami na očiach a obrovské zbrane v rukách.
"Aké zaujímavé, že si niekto vedie denník aj v tejto dobe," zarehotal sa muž, ktorý mu mieril revolver na hlavu. Vzal mu denník a zviazal ruky za hlavou. "Tak chlapci, idete s nami," povedal muž napokon a oboch vytiahli na nohy. Alec a James boli ticho a v Jamesovej hlave sa už začal rodiť plán na útek.