Denník Tých Čo Prezili (1)

9

Listovala v tablete a ukazovala mu fotky zombie, ktorých doteraz poznajú. Vysvetlila mu aj prečo každému dali iné meno. Je to jednoducho podľa stupňa nebezpečia. "Jestvujú skokani, bežci, ale aj neškodní leniví zombie, ktorí sa pohybujú pomaly a vykazujú čo najmenej sily. Tých voláme Chodci. Sú tu však aj zvieratá, ktoré zasiahol vírus, tie sú zo všetkých najnebezpečnejšie." Povedala.
"Aha a podľa čoho si myslíte, že vírus niekto zdokonaľuje?" Spýtal sa odveci.
"To hneď zistíš, poď lebo o päť minút bude pozde." Zavolal ho muž.
"Počkať ako sa vlastne voláte?"
"Ja som Denise a on je James... je to vodca našej skupinky preživších." Odvetila Denise a potom sa spoločne vydali von z temných väzníc.

Vzali ho na povrch. Obaja sa smiali na tom, ako vyjavene sa obzeral.
Všetko však bolo inak. Síce svietilo slnko a ešte pred piatimi rokmi by to bol dokonalý letný deň kedy sú plné kúpaliská, Bary a zábavné parky. Teraz však aj napriek krásnemu dňu bolo všetko temné a mŕtve. Budovy, obrovské mrakodrapy boli zničené. Z mesta boli len ruiny. Cesty boli zasypané pieskom a prachom.

"Toto je Chicago?" Spýtal sa napokon trocha roztraseným hlasom. Pohľad na zničené mesto ho ranil.   
"Áno, teda aspoň to čo z neho zostalo," odvetil James. Zrazu ho zdrapil za plece a otočil na druhú stranu. Prikázal mu dívať sa na oblohu.
"Pre toto si myslíme že tam niekde ešte žijú ľudia," prezradil mu. Ponad nich totiž preletel akýsi dron. Bol rýchli ale aj tak Daniel zachytil že je čistý a celkom funkčný.
"Lieta tadiaľto každý deň o takomto čase," prehovorila Denise.
"Tak by sme mali zistiť kto ho vypúšťa a nájsť ostatných ľudí," hovoril trocha nahlas a nadšene Daniel.
"Nevieme kto to je a bojíme sa, že by nám mohli ublížiť, ale snažíme sa ich nejak vystopovať, pretože ani my nie sme zastaraní, máme počítače a hackera, ktorí sa pred dvoma rokmi napichol na vládny satelit a odvtedy sa snažíme ľudí vystopovať cez satelit," prezradila mu.
"Dobre, tak... Mohol by som vám pomôcť?" Spýtal sa jej Daniel a potom preskočil pohľadom na Jamesa.
"Samozrejme každá posila sa nám hodí," odvetil James a znova im pokynul, aby sa vrátili dovnútra- do menšej betónovej ale pevnej budovy, ktorú obklopovali tri zničené mrakodrapy ktoré sa dobre, že neváľali po sebe. Jeden z nich bol rozhodnutý už už padnúť na budovu, v ktorej sa ukrývala hŕstka preživších.