Denník Tých Čo Prezili (1)

27

Oblohou prefrčali dva vrtuľníky. Denise sa pozrela cez okno, aby videla, čo sa to vonka deje. Vrtuľníky klesli nižšie, no nepristáli. Iba z nich zrazu vyleteli čierne laná ktoré ostali visieť vo vzduchu. Po lanách sa k zemi zniesli vojaci v čiernych priliehavých kombinézach a s nepriestrelnými helmami na hlavách.  Autá zastavili a Jack vydal rozkaz rýchlo zahnúť, na nejakú vedľajšiu ulicu, aby ich vojaci nezbadali. Bolo však pozde. Jeden z vojakov- niesol sa ako veliteľ, na nich zakričal a prikázal odhodiť zbrane, zdvihnúť ruky za hlavu a podísť k vojakom. Spravili tak. Bez akéhokoľvek otáľania poslúchli. Napokon ich donútili kľaknúť si.
"Čo s nimi spravíme?" ozval sa jeden z vojakov. Veliteľ prešiel priamo k Denise a pohladil ju po líci. Vydal jemný povzdych.
"Myslím, že by mohli byť k niečomu užitoční..." 
"Kto ste?" zamrmlala Denise. Vojak sa rozkročil. Keby nemal helmu, zrejme by bol dosť zamračený a z pohľadu by mu bolo vidno zlosť. Takto jej to však neprekážalo.
"Pozor na ústa dievča, teraz tu otázky kladiem ja," odvetil napokon. Denise si teda zahryzla do jazyka, nepovedala ani slovo. Veliteľ prešiel k mužovi kľačiacemu vedľa nej. Vydýchla si. 
Zrazu jej pohľad upútali stále sa približujúce svetlá, ktoré zahliadla v diaľke. Bolo to auto, pousmiala sa. 

Daniel držal nohu stále na plyne a Clare stále zatínala svaly. Napokon to už nevydržala a po dlhej chvíli sa ozvala.
"Ak nespomalíš, umrieme," riekla sekane. Daniel na ňu pozrel a keď uvidel aká je bledá a vyhúkaná, pribrzdil. Zamračila sa na neho. "Ďakujem," šepla. Zrazu sa Daniel zapozeral do diaľky.
"Clare, vidíš to? sú tam svetlá a nejaké autá," povedal. Clare prikývla.
"Áno, vidím, myslím, že tam sú ľudia."
"Fajn, ideme tam," rozhodol. 

Keď Denise videla, že auto je dosť blízko na to, aby ju šofér videl zdvihla ruku na znak, aby zastavil. Keď auto stíchlo a svetlá zhasli vedela, že to zabralo. Keď veliteľ prešiel o piatich ľudí ďalej, jemne ťukla lakťom do Jacka.
"Zaútočíme," zašomrala.
"Čože? Zbláznila si sa?" neveril tomu, čo počul.
"Tam vzadu je auto, tí ľudia by nám mohli pomôcť, keď teraz zaútočíme, určite sa k nám pridajú," vysvetlila mu svoj plán.
"A ako môžeš vedieť, že nám pomôžu, čo ak sú od nich, ich posily," protirečil stále.
"Lebo tomu verím, jasné, tak ver aj ty mne," v hlase jej bolo počuť prosbu. Jack mľaskol, no napokon na jej plán pristal. "Čakajte, kým nezaútočím prvá," povedala teda. veliteľ si znova zastal pred ňu. Bola totiž v strede radu, takže teraz mala vhodnú príležitosť. neotáľala teda. Prudko vyskočila na nohy, odrazila sa od zeme a plecom z plných síl vrazila do veliteľa. Obaja sa zvalili na zem a vtedy sa všetci kľačiaci vrhli na vojakov. 

Daniel sa díval na súboj, ktorý prebiehal pár metrov od nich. Žena, ktorá mu kývla, aby zastavil zrejme teraz čakala ich pomoc. Chytil Clare za rameno.
"Idem im pomôcť," povedal jej.
"Čože, nie, zabijú ťa..."
"Musím..." protirečil stále.
"Fajn, idem s tebou," povedala rozhodne. Daniel pokrútil hlavou. Ona len našpúlila pery a prevrátila očami. Zrazu otvorila dvere a vystúpila z auta.
"Clare, nie," sykol rozhnevane.
"Potrebuješ pomoc a ja sa bitky nebojím, rada sa bijem," oznámila mu. Zahrešil, no vedel, že jej to nevyhovorí. obaja sa teda rozbehli na bojové pole.