Denník Tých Čo Prezili (1)

14

Daniel s Denise sa dostali do budovy cez rozbité sklenené dvere. Roztrieštené, drobné sklo im škrípalo pod podrážkami topánok. Obaja namierili zbrane pred seba a začali sa obzerať a skenovať terén očami. Na prízemí bola hlboká tma, pretože okná boli zadebnené drevenými doskami. Obaja teda vytiahli z vreciek malé baterky a zapli ich. Denise kývla na Daniela hlavou a pobrala sa ku schodisku. Pomaly- z nohy na nohu, prechádzali po schodoch a snažili sa narobiť čo najmenej hluku.
"Pomaly Daniel," zašepkala, "nevieme koľko ich tu ešte môže byť."
"Dobre," odpovedal potichu.
Vyšli na poschodie. Tu už prenikalo viac svetla. Okná boli totiž nezadebnené a sklo porozbíjané. Niektoré rámy divoko trieskali o vonkajšiu časť steny pretože začal fúkať dosť silný vietor. Po ľavej strane im stáli miestnosti. Boli to niekdajšie kancelárie. Teraz len prázdne miestnosti, na ktorých by najradšej ani neotvorili dvere. Z jednej kancelárie sa však ozval zvuk. Niečo ako pohyb stoličky na kolieskach. Daniel sa pomaly vybral k dverám od miestnosti, z kade sa ozval ten zvuk. Natiahol ruku ku klučke a stlačil ju. Čo najtichšie a najpomalšie ich odchýlil a potom ich opatrne odtláčal. Nechcel totiž, aby sa rozvŕzgali a privolali tak ďalších nemŕtvych.
Konečne ich otvoril na doraz a vošiel dnu. Pozrel sa najprv na jednu potom na druhú stranu a rýchlo prešiel k písaciemu stolu. Obzrel si veci a papiere na ňom porozkladané. Potom sa otočil k oknu. Vyzrel von. Za ním sa zrazu znova niečo ozvalo. Boli to kroky.
"Bohvie na čo slúžila táto budova," čakal, že je za ním Denise, no nikto mu neodpovedal. Prudko sa otočil a z ohlušujúcim revom sa na neho vrhol hnusný, zhnitý Zombie. Daniel zreval a z plných síl ho odkopol. Namieril na neho zbraň, no keď vystrelil nemŕtvy sa uhol a guľka zasiahla stenu. Zombie sa znova ťarbavo postavil a razil si cestu k Danielovi. Ten dostal nápad. Otočil sa k oknu a strelil doň. Sklo sa rozletelo na kusy. Daniel si pre istotu zakryl tvár. Dobre urobil. Drobné sklíčka sa mu zaryli do predlaktia. To mu však neprekážalo. Znova prešiel k nemŕtvemu a schmatol ho pod krk. Zombie cvakal zubami a snažil sa ho schmatnúť do rúk, no nedarilo sa mu to. Stále len bezcieľne pretínal vzduch.
Daniel ho postavil k rozbitému oknu a vykopol ho von. Zombie zletel na zaprášený asfalt a rozpľaštil sa na ňom.
Po menšom súboji sa znova pridal k Denise, ktorá už prešla všetky kancelárie na poschodí a čakala ho na chodbe. Spoločne prešli aj na druhé poschodie, prešli všetky kancelárie a taktiež zneškodnili zopár nemŕtvych. Na treťom poschodí bolo čisto, žiadny Zombie, žiadne rozbité okná, bolo to zatiaľ najčistejšie poschodie. A taktiež plné tajomstiev, ktoré Denise a Daniela veľmi potešili. Našli totiž chladničku. Tá bola plná jedla, vody, mlieka, alkoholu a taktiež tam objavili aj lieky. Tie boli dosť vzácne, preto ich okamžite pobrali a nastrkali si ich do vreciek. Jedlo a ostatné potraviny vložili do vriec, ktoré zo sebou mala Denise, tiež pripnuté na opasku pre zbrane. S nákladom sa vydali prehľadať aj štvrté poschodie.