Denník Tých Čo Prezili (1)

28

Denise z plných síl vrazila veliteľovi päsťou do tváre. Z nosa sa mu vyrútila krv. Vykríkol od bolesti, ona sa však len pousmiala a aby mu nebolo málo zdvihla aj druhú ruku a zahnala sa ňou. Päsť trafila oko.
"Ty suka!" Vykríkol.
"Áno, presne tak sa cítim," vstala a prudko sa otočila. Schytala úder do brucha od jedného z vojakov. Chytila si ho, no vzchopila sa a kopla vojaka tiež do brucha. Spadol na zem.
Jack a jeho ľudia si znova vzali svoje zbrane a namierili ich na vojakov. Zrazu všetci prestali a ostali stáť so zbraňami namierenými na seba.
Muž z auta ešte rozkopal vojaka s ktorým bojoval a keď v závane krvi padol na zem muž sa otočil. Denise skoro expolodovalo srdce keď uvidela kto to je.

Daniel sa rozbehol naproti Denise a ona spravila presne to isté. Stretli sa v objatí a Deniseine srdce odlahčelo.
"Daniel, bože, ty... ty žiješ," hlas sa jej roztriasol a z očí jej začali tiecť slzy. Zovrela ho silnejšie, akoby ho chcela rozpučiť.
"Samozrejme, nenechal by som ťa tu samú," zasmial sa. Zrazu sa spoza nich ozval desivý hrubý hlas
"Nechcem vás vyrušovať, ale máme tu niečo na práci," povedal veliteľ. Denise a Daniel sa od seba odlepili a otočili k bojovému poľu. Okamžite na nich nepriatelia namierili zbrane.
"Takže, nechceme už žiadne straty na životoch, chceme len, aby ste šli s nami do našej agentúry, máme tam ľudí, nie je tam nákaza, ani nič podobné," zahrmel, aby ho všetci počuli, "a máme aj..." Zmĺkol a pousmial sa.
"Čo?" Vybrechla Denise odpudivo.
"Antivírus, máme protiliek, čiže keď vás pohryzú už sa nemusíte obávať, že sa premeníte na jedno z tých monštier," vysvetlil. Denise prevrátila očami a pomaly vykročila k veliteľovi. Všetky zbrane boli zrazu namierené na ňu. Nerobila si z toho však veľmi ťažkú hlavu. Vedela, že by nevystrelili. Mohli by zasiahnuť niekoho so svojich ľudí a pri tom na nich mali namierené zbrane aj Jackovi ľudia. Došla až k veliteľovi a zastavila tesne pred ním. Boli tak blízko seba, že dýchali ten istý vzduch.
"Lenže my vám neveríme a ponuku neprijímame, takže s vami nejdeme nikam," vyprskla na neho a otočila sa na odchod. Veliteľ ju však tvrdo schmatol za ruku a zvrtol ju. Denise sykla od bolesti. Vrel v nej hnev, no ovládla to.
"Nemáte však na výber, idete s nami, či sa vám to páči alebo nie," povedal a vtedy v nej hnev explodoval zvrtla sa a znova mu do tváre zasadila úder päsťou. Vtedy sa rozpútala ohromná prestrelka. Denise sa rozbehla k svojim ľuďom, aby bola v bezpečí.
"Dajte mi zbraň!" Vykríkol Daniel, no nikto mu nevyhovel.
"Je to priateľ, môžete mu ju dať!" Vykríkla Denise a tak mu Jack veľmi neochotne hodil Desert Eagle, ktorý vytiahol z opasku na zbrane. Daniel ho chytil a strieľal do nepriateľov. Vojaci padali jeden za druhým v závane krvi, no Jackovi ľudia padali vo väčších množstvách. Na strane kde bojovali Denise a Daniel padlo desať ľudí zatiaľ čo nepriatelia padli len šiesti.
Vojaci však neboli jediný problém, ktorý museli vyriešiť. Streľbu totiž začuli hordy nemŕtvych, ktorí sa teraz zo všetkých strán valili k bojujúcim. "Musíme to zabaliť!" Vykríkol Daniel ukazujúc do diaľky. Jack prikývol a vydal rozkaz na ústup. Všetci sa rozbehli späť k autám, no vojaci ostali na miestach a naďalej strieľali do nevinných ľudí. Nemítvi sa blížili nebezpečnou rýchlosťou a najväčší problém bol ten, že tentokrát boli medzi nimi aj skokani a bežci.