Denník Tých Čo Prezili (1)

35

Cez dieru v zemi za hadom vošiel pod zem a dopadol na zvlhčenú hlinu. Spolu s ním dnu vpadol aj oblak rozprášeného piesku. Pričupene sa vybral vpred. Kratučký tunel ho zaviedol k ďalšej diere, cez ktorú by mal teraz vyjsť von. Prešiel teda k stene tunelu a zaprel sa.

James a Alec kráčali so skupinou strelených vojakov a mlčky sa prizerali vydeseným tváram. Ani im nebolo všetko jedno, aj keď Alec sa snažil vyzerať maximálne pokojne. Zrazu armáda zastavila a veliteľ ukázal za jeden z mrakodrapov.
"Tam, vidíte?" Prihovoril sa vojakom.
"Preboha, vyzerá to ako had..."
"A je to brutálne veľký had," poznamenal Alec bez emócií. Veliteľ na neho pobúrene pozrel. "Neozývaj sa, zajatec," prikázal mu a pokračoval v ceste. Spolu s ním aj všetci vojaci.
Prešli okolo mrakodrapu a naskytol sa im priamy výhľad na situáciu, ktorá sa odohrávala na voľnom priestranstve za mestom. Obrovský had sa práve snažil zožrať dvoch ľudí. Žena bola v bezvedomí a muž sa ju snažil dostať spod hada. Veliteľ sa zrazu otočil k Alecovi a Jamesovi. "Tá žena a chlap sú zo skupiny, ktorá sa nám vzoprela, bojovala s nami a napokon ušla a nechala nás tam napospas tým obludám," pri rozprávaní mu z úst prskali sliny. James ho však počúval len jedným uchom. Celý naplnený eufóriou z toho, že vidí ľudí, o ktorých si myslel že sú mŕtvy ťukol lakťom do Aleca. Ten na neho hodil pokojný pohľad. Vtedy veliteľ pochopil o čo ide.
"Vy ich poznáte a ten chlap, to je muž, ktorý vlastní tento denník, že je to tak?" Vytiahol revolver a namieril ho Jamesovi na hlavu. "Odpovedz!" Vykríkol.
"Áno," zamrmlal napokon James."Fajn, musíme ho získať a dostať do Agentúry, rozmiestnite bomby okolo tých dvoch mrakodrapov," ukázal na budovy, ktoré ich z oboch strán obklopovali, "a tiež čo najbližšie k hadovi," dokončil. Vojaci začali konať.

Daniel vtiahol Denise do tunela a položil ju na zem. Priložil jej ruku na ranu na hlave a pritlačil. Zrazu sa mu z opasku ozval praskavý šramot. Vytiahol teda odtiaľ vysielačku a priložil ju najbližšie k ústam. "Jack?" Prehovoril do vysielačky.
"Ľudia, čo sa to tam deje? Za mestom sa ozývajú desivé zvuky," povedal.
"Áno, je to tu ako v nočnej more, potrebujeme pomoc, je tu obrovský zmutovaný had alebo čo to je a Denise je v bezvedomí," beznádejne hovoril do vysielačky.
"Niečo vymyslíme, ešte sa ozvem," odvetil napokon Jack a vysielačka zmĺkla. Z povrchu sa zrazu ozval ohromný buchot a streľba. Daniel bol zvedavý, čo sa deje, no nechcel Denise nechať v tunely. Zrazu Denise pomaly rozlepila viečka a poobzerala sa. Daniel ju spokojne chytil za plece.
"Ach vďaka bohu, si vporiadku," povedal a prehrabol si vlasy.
"Prečo sme pod zemou?" Chcela vedieť. Daniel sa usmial.
"Preistotu, ale musíme ísť na povrch," povedal napokon. Spoločne sa vydali k vstupu do tunela.
Keď sa im konečne podarilo vydrať von uvideli niečo, čo v živote nikto ešte nevidel. Tri mohutné vrtuľníky oblietavali hada a pálili do neho z guľometov a raketometov. Had jeden vrtuľník zasiahol chvostom. Stroj sa prepolil a v zavane plameňov a dymu padol na zem. Explodoval. Dva vrtuľníky, ktoré ostali na oblohe nepoškodené stále strieľali. Jeden z nich sa odklonil a letel do mesta. Ostal tam len jeden, ktorý neprestával krúžiť okolo hada.

"Jack, máme problém," do pracovne vošla Clare s vydeseným pohľadom. Vstal a utekal za ňou.
"Čo sa deje?" Pýtal sa.
"Blíži sa sem nepriateľský vrtuľník," oznámila mu. Zanadával a zrýchlil krok.
Spolu vyšli z budovy a pozreli na oblohu. Vrtuľník začínal pristávať niekoľko metrov od nich.
"Prineste zbrane a pripravte sa na boj!" Zakričal a z budovy vybehli muži a ženy v bojových oblekoch a so zbraňami v rukách. Jeden muž hodil Jackovi brokovnicu. Vsetci sa postavili pozdĺž plota a čakali, čo sa bude diať.