Pravá/Nepravá láska(DOKONČENÉ)

17.časť(To ty?)

Stále pokračujem v ceste. Zachviľku by som mala byť pred Michaelovým panelákom. No neviem či som nezablúdila. Cestička je bolá slabo osvetlená a tak som sa skoro stratila.

Mala som taký sprostý pocit ako keby ma niekto sledoval.
Stále som sa obzerala za seba, ale nikto tam nebol. Možno to bolo tým, že som už veľmi unavená a šibe mi.

Ale nemohlo no niekto za mnou naozaj bol. Strašne som sa bála a zrýchlila som.

...Prečo už nemôžem byť u Michaela?...mam z tejto cesty husiu kožu xO...

Ta neznáma osoba za mnou zrýchlila a ja som začala bežat.
Celá spotená som bežala asi pol kilometra...zastavila som a už toho mala dosť. Totalne som spomalila a ta osoba za mnou stale bežala.

,,Stoj!" zakričal neznámy hlas. Až ma tak strhlo. Ten hlas som nevedela nikde zaradiť. Myslela som si, že to je Jakub ale potom my prilšo na um, že to môže byť niekto z naších chalanov z triedy.

Zastála som ako na rozkaz. Pozrela som sa za seba.

,,Ty?" čudovala som sa.
,,A kto iný" povedal hlas.
,,Išla som za teb...to je fuk!" asi vám doplo, že je to Michael.
,,Čo je fuk?" vyzvedal Michael.
,,Hľadala som ťa lebooo," začala som hrabať v taške. Farbičky a ceruzky štrkali o seba a ja som vytiahla papier ,,lebo som ti chcela dať toto" dala som mu do ruky obrázok. Kde bol nakreslený medvedík.

Michael si zobral obrázok a pozorne si ho pozeral.

,,To je pre mňa?" oči sa mu rožiarili ako iskričky.
,,Hej...."nedopovedala som. ,,nieje to nič úžasné" fakt sa mi to nepáčilo. No nič sa nedalo robiť.
,,Ale je! Je to perfektneee" ešte raz si Michael popozeral obrázok. Zdalo sa, že sa mu moc páči a je spokojný.

,,Naozaj sa ti páči?"
,,Naozaj" usmial sa Michael.
,,To som rada" nahodila som znova roztomilý pohľad. Chviľku sme sa pozerali na seba.

°•°•°•°•°•°•°•°•°•°•°•°•°•°•°•°•°•°•°•°•°
•°•°•°•°•°•°•°•°•°•°•°•°•°•°•°•°•°•°•°•°•

,,Budeme tu len tak stáť?" usmial sa Michael a išli sme ďalej v ceste. Iba tak sme chodili , až nakoniec sme prišli na koniec cesty.

S Michaelom som sa už mala rozlúčiť lebo sme stali pred jeho panelákom. Nechcela som ísť ešte domov.

,,Ideš už domov?" bola som klamaná.
,,Ak chceš môžem ťa ísť odprevadiť" navrhol Michael.
,,To by bolo super," vyškerila som sa ako malé, hlúpe decko. ,,nevadi, že pojdeme až dole k ihrisku?" pojdem spať ku babke, ešte pred plesom som sa s ňou dohodla.
,,Nevadi aj keby som mal ísť dole do mesta, mne by to nevadilo. Lebo som s tebou" pozrel sa Michael do mojích unavených očí a mne konečne doplo, že mu na mne záleži. Bola som rada, že som nešla sama domov. Bola som rada, že idem s ním. Bola som rada...že som rada :DDD.

Pri vchodových dverach som sa s nim rozľučila. Na rozlúčku ma chytil ešte raz za ruku. Chcela som ešte zostať vonku a prechádzať sa s ním, až do rána. No...už bolo skoro deväť hodín a ja som sa potrebovala navečerať. Vyšla som hore schodmi na štvrté poschodie a zaklopala babke. Najedla som sa, chviľku som písala z Michaelom na SKYPE a potom som išla do ríše snov.

DÚFAM, ŽE SA MI BUDE SNÍVAŤ O ŇOM :DDDDDDD

😍😍😍😍😍😍😍😍😍😍😍😍😍😍😍😍😍😍😍😍😍😍😍😍😍😍

(^.^) (*^▽^*) (｡･ω･｡) |°з°|

128√e980 Flip 🙈🙉🙊