Missing Words [Ukončené]

4.

Po návrate domov zisťujem,že som sama doma.Tašku hodím niekde do kúta izby a rozbehnem sa dolu.
S nádejou a prázdnym bruchom otváram chladničku.
„Do riti!" Skríknem a tresnem jej dverami.
Vyzerá to tak,že budem musieť zájsť na nákup.
Chvíľu tam len tak stojím a rozhodujem sa..
Ísť či neísť do toho zasratého obchodu?
Ďalej to už môj žalúdok nevydrží a ja mierim k vchodovým dverám.
Zamknem ich a preistotu sa uistím,či som si niečo nezabudla.
Takže:
Mobil,slúchadká,kľúče,peňaženka..
Vyzeráto tak,že mám všetko.
14:05
Nachádzam sa pred obrovským regálom so sladkosťami a ani zaboha si neviem vybrať len jednu vec.
Napokon zvolím obľúbené cukríky,čokoládu a z mraziaku vyberiem vanilkovú zmrzlinu.
V košíku sa mi toho hromadí čím ďalej tým viac,tak sa pomaly premietňujem ku pokladni.
„Prepáč..Nevidela som ťa" Výde zo mňa keď nešťastnou náhodou narazím do neznámej osoby.
„To nič." usmeje sa na mňa a vtedy mi dopne,že až tak neznámy nie je.
„Ehm..Nevideli sme sa už niekde?" opýta sa a prehrabne si svoje sýto-červené vlasy.
Áno.Je to presne ten otravný chalan z mostu.
Myknem plecami na znak toho že neviem,a snažím sa o čo najrýchlejší odchod.
„Aha jasné! Ty si to dievča ktoré so mnou nechcelo komunikovať.Máme na seba šťastie"
Prikývnem a mierne nasilu sa usmejem.
To isté urobí aj on a zahľadí sa mi do košíku.
„Rozchod?" Nadvihne obočie.
„Hlad" Žmurknem na neho a uhnem pohľadom.„Tak..Už by som mala ísť.." poviem a on sa zamračí.
„Pomôžem ti s nákupom" ponúkne sa no ja odmietam.Po dlhom presviedčaní ma však obmäkčí a tak spoločne mierime k pokladničnému pásu.
„Daj.Vezmem to"
Potichu kráčame smerom k môjmu domu a uprene sledujeme zem pod nami.
„Ty asi nebudeš veľmi výrečný typ,však?"
Vzdychnem si.
„Práve naopak.Akurát nechápem,prečo by som sa mala rozprávať s úplne cudzím človekom." Odvetím.
„Nóó..Možno preto,že som tak úžasný,pekný,okúzľujúci,intelig-"
„Príliš sebavedomí,namyslený,sobecký..že?" Pruším ho a zasmejem sa.
„Ja? Nikdy!"
„No jasné..Tak a sme tu.Ďakujem za pomoc,ale to už zvládnem aj sama"
Odomknem dvere,vstúpim dnu a chcem ich zavrieť.On mi to však nedovolí.
„Uhni!" okríknem ho.Bože.Čo ak je to nejaký úchyl čo sa ma pokúša znásilniť?
„Ako sa voláš?"
„To už predca vieš.Cara"
Hlavu si oprie o zárubňu a milo sa na mňa usmeje.
„Priezvisko?"
Ach.
„Myersová..Za chvíľu sa mi vrátia rodičia,mohol by si už konečne odísť?"
Nič nepovie a otočí sa.
„Ahoj Cara.Cara Myersová"
„Zbohom Michael.Michael otravný!"
Wow! Ja si pamätám jeho meno!
Uchechtnem sa a zabuchnem za sebou.
Pár sekúnd ho ešte pozorujem z okna v chodbe,no potom si uvedomím že to je dósť divné a tak sa vzdialim.
Nová časť^^ Tak čo? Aké bude vysvedčenie?:))