Missing Words [Ukončené]

8.

Cara
„Už si? O chvíľu su tu!" Zakričí na mňa otec a ja si vzdychnem.
„Jasné oci,neboj!"
Pravdu povediac nemám náladu večeriať s cudzími ľuďmi.
Sklesnuto vstávam z postele a schádzam dolu do jedálne.
Len čo si sadnem za stôl,po dome sa rozľahne zvuk zvončeka.
Rodičia sa ponúknu že otvoria a tak sa ani neuráčim postaviť.
Z chodby započujem nejaké hlasy.
Nerozumiem čo presne hovoria a ani ma to nezaujíma.
Jediná vec ktorá momentálne upútava moju pozornosť,je zem.
„Tak a tu je naša milovaná dcéra Cara!"
Pozdvihla som zrak na susedov a..
Nie.Nie,nie,nie!! Michael?! Čo tu ten do riti chce?!
„No tak zlatko! Zoznám sa s našimi novými susedmi."
Stojí predo mnou vysoká žena s krásnymi zelenými očami a gaštanovo hnedými vlasmi.
Usmieva sa na mňa no mňa viac zaujíma osoba vedľa nej.
Nechcete mi snáď povedať,že ON bude bývať v dome oproti.
„Ja som Amy,teší ma!"
„Cara.Aj mňa" Falošne sa usmejem a presuniem sa k nemu.
„Michael."
Neodpoviem.Namiesto toho naňho škaredo zazrem.
Ako naschvál sa posadí oproti mne.Chce ma naštvať?

Celá večera sa nesie v príjemnej atmosfére.Teda ako pre koho.
Znudene si opieram ruku o bradu a pozorujem Michaela.
On mi pohľad opätuje.
„No tak Cara! Zober Mikeya hore."
Povie mama a ja sa zamračím.
„Niečo som povedala.." pozrie na mňa prísne a tak oduto vstanem.
„Ideš či nie?" Zhúknem po ňom a on pretočí očami.

„Hneváš sa?" opýta sa keď buchnem dverami izby.
Bez slova okolo neho prejdem a otvorím okno.
„Ja nemôžem za to kde bývam! Za všetko môže mama.Som v tom nevinne."
Stále nič nehovorím a snažím sa nevnímať jeho prítomnosť,i keď jediná vec na ktorú sa teraz sústredím je on.Len a len on.
„Nechcel som ti hovoriť že tu bývam.Presne som vedel ako by si zareagovala,čomu som sa chcel vyhnúť.."
Konečne som sa odvážila otočiť sa k nemu.
Stál tam a zúfalo mi hľadel do očí.
„Naozaj si si myslel že to nikdy nezistím? Panebože." uchechtnem sa a jemu sa zdvihne kútik úst.
Podišiel bližšie a načiahol ku mne ruku s úmyslom pohladiť ma po líci.
Stuhla som.
Neviem čo sa stalo,ale bolo to zvláštne.Rýchlo som sa odtiahla.
Ihneď pochopil že nestojím o to aby sa ma dotýkal a tak uhol pohľadom.
„Máš fakt milých rodičov." poznamená po chvíli ticha.
„Hej"
„Musíš och mať veľmi rada,však?"
Prikývnem.
Obzrie sa okolo seba a následne podíde ku stolíku.
Schmatne z neho sestrinu fotka a otočí sa späť ku mne.
„Kto to je?"
Oči mi už zase zaplavili slzy.
„Čo je? Povedal som niečo zlé?"
„Je mŕtva"
„Čo?"
„Je to moja sestra.Pred nedávnom zomrela.."
Nová časť ľudkovia! Nemala som wifi až do dnes tak prepáčte :(( Dúfam že ste na príbeh nezabudli :/
Mám vás rada :)