23.

71 9 0
                                    

„Och Mike! Stojíš tu dlho?“
Bez akého koľvek gesta tváre nesúhlasne pokrútim hlavou a zahľadím sa na ňu.
„Ehm..“ znervóznie „A čo potrebuješ?“
„Dali by ste mi nejaké čisté oblečenie?“ opýtam a falošne sa usmejem,aby to nebolo podozrivé.
„J-jasné! Láska? Donesieš niečo zo svojej skrine?“
„Samozrejme“ Zazubí sa na mňa a podá mi šedé tepláky s bielym tričkom.Poďakujem mu a v tichosti sa od nich vzdialim.

Ležím v hosťovskej izbe a zaujato pozorujem strop nado mnou.Premýšľam nad tým čo som si vypočul a snažím sa neveriť tomu.I keď..Už naozaj neviem čo si myslieť.Je pravda že Cara sa v poslednej dobe správala,svojím spôsobom,zvláštne..
Okamžite som sa načiahol po svoj mobil ležiaci na nočnom stolíku a otvoril našu spoločnú konverzáciu.
Ja:Mohli by sme sa ráno stretnúť?
Myslel som si že mi odpíše v priebehu pár minút,no mýlil som sa.Odpísala cca po dvoch hodinách.
Cara:Prečo?
Ja: Mama nás pozvala na večeru,takže sa chcem dohodnúť čo a ako.Nič viac.
Cara:Lenže ja na žiadnu večeru nepôjdem,prepáč.
Ja:Ja sa ťa nepýtam.
Cara:Mal by si sa.Nikam nejdem.
Ja:Pozri.Je mi jedno či máš milenca,frajera alebo čo vlastne je..Nejde o nás dvoch ale o moju mamu.
Cara:Nikoho nemám..Nebolo to tak ako to na prvý pohľad možno vyzeralo.
Ja:To ma nezaujíma.Tak? Kedy máš čas?
Cara:Príď o desiatej
Ja:Fajn.Dobrú

Takže som sa v nej predca zmýlil..Hah..

Hneď ráno som sa umyl a v Danielovom oblečení sa vydal ku Care.Samozrejme,otázke Kde ideš?  som sa nevyhol.
„Idem pomôcť mame s nákupom.Ahojte.“
To bola prvá výhovorka čo ma napadla.A ku podiva aj zabrala.

Stojím pred jej dverami a čakám,kedy mi konečne otvorí.Keď sa tak napokon stane,naskytne sa mi pohľad na úplne iné dievča.
Toto nie je Cara ktorú poznám.
Vlasy jej padajú do tváre,oči zaplavuje krv a jej nos je až neprirodzene červený.
„Poď ďalej.“ Povie mierne zachrípnutým hlasom a odkašle si.
Urobím ako povie a vstúpim do chodby,z ktorej sa následne premiestnime do obývačky.
Vyzerá to tu ako po poriadne šialenej párty.Všade okolo nás sa váľajú prázdne fľaše od drahého chľastu,na stole je vysypaná celá misa čipsov a zapácha to tu,akoby tu nežilo jedno dievča,ale celý furbalový tím.
„Prepáč mi ten neporiadok.Nestihla som upratať.“ povie potichu a chytí sa za čelo.
„To nič.Neprišiel som kôli tomu.Ako som už spomínal,moja mama nás pozvala na večeru.Nechcem jej pokaziť radosť a preto ťa prosím,aby si sa do večera dala dokopy a tvárila sa pred ňou že sme v pohode,okay? To je všetko.O šiestej po teba prídem,tak buď nachystaná.Aho-“
„Michael počkaj“ preruší ma no ja ju odignorujem.Pomaly sa presuniem ku vchodovým dverám a stlačím kľučku.
„Môžeme sa normálne porozprávať?“ opýta sa a tak spozorniem.Otočím sa smerom k nej.
„My sa už nemáme o čom rozprávať.“ Poviem dôrazne a ona sa uškrnie.
„Teraz naozaj nechápem za čo sa na mňa hneváš.Nič zlé som neurobila.S Lukeyom som nič nemala.Trošku sme sa opili a on sa po mne začal lepiť.Nič viac! A aj keby sa medzi nami niečo stalo,tebe to môže byť jedno.Medzi nami nikdy nič nebolo ani nie je!“
„Ako môžeš toto povedať chalanovi,ktorý ti pred pár dňami povedal že ťa miluje?“ Pozriem sa na ňu so zaslzenými očami.„Melissa mala pravdu.Nestojíš mi za to.“
A je tu ešte jedna časť,ktorá je venovaná Nya_official :)
Tak dúfam že sa páčila^^

Missing Words [Ukončené] Where stories live. Discover now